Mangrovník (typ stromu)

Mangrovník je po španielsky mangle a po anglicky i francúzsky mangrove. V jazyku guaraní, ktorým hovorí pôvodné obyvateľstvo juhoamerických krajín, toto slovo znamená pokrútený strom. Niektoré druhy mangrovníkov sa vyznačujú výnimočne spletitým a pokrúteným koreňovým systémom.

Mangrovníky patria medzi najväčšie stromy sveta.

Nad spleťou koreňov asi meter nad vodou začína samotný kmeň, ktorý sa týči do výšky až štyridsiatich metrov. Stromy patria k najstarším rastlinám našej planéty a k životu potrebujú sladkú i slanú vodu, a preto rastú práve na miestach, kde rieky ústia do mora. Biológov a ekológov odjakživa fascinuje nevídaná schopnosť mangrovníkov prispôsobovať sa slanému prostrediu s nedostatkom kyslíka.

Sú to obojživelné stromy: rastú priamo z vody - z periodických vôd či z močaristého bahna a spleť úzkych koreňov vystupuje až nad hladinu. Ich korene sú veľmi odolné voči vlhkosti. Majú i veľa dýchacích koreňov, ktorými si zabezpečujú kyslík, na ktorý je bahnitá pôda veľmi chudobná. U niektorých mangrovníkov sa udávajú obrovské obvody, pretože mangrovník počas svojho života sa i pohybuje: zo súše k moru. Postupne zapúšťa z ohnutých vetiev korene a vyháňa druhotné kmene. A tak jeden jediný strom môže mať obrovskú plochu, a sám vytvárať i celý les. Les stojaci v močiaroch slanej vody. Alebo jeden mangrovníkový les môže tvoriť i viac ako 100 močiarov a môže v ňom rásť niekoľko desiatok vodných rastlín prispôsobených k životu v tomto slanom ekosystéme.

Mangrovníkové lesy ponorené v slanej vode slúžia ako útočisko množstvu jedinečných živočíchov.

Druhovo bohaté sú mangrovy v indomalajzijských, ale i v juhoamerických končinách. Pri odlive sú vynorené nad vodou, pri prílive bývajú až po koruny zaliate vodou.

Klíčiace semená Rhizophora mangle. (Ostrov Vieques)

K trikom mangrovníka ako prežiť patrí aj ich rýchle a bezpečné rozmnožovanie. Prevísajúce semená klíčia už na strome. Len čo spadnú do vody, zapichnú sa do bahnitého dna, kde pokračujú vo vývoji.

Kedysi mangrovy pokrývali až tri štvrtiny morského pobrežia v tropických a subtropických oblastiach. Dnes ostala sotva polovica a ďalšia polovica z ostávajúcich je ohrozená. Táto prírodná bariéra je však jedným z najproduktívnejších ekologických spoločenstiev na svete podobne ako tropické pralesy. Podľa dát z roku 2010 existuje 137 760 km² mangrovníkového porastu.[1]

Dôvodov, prečo by sme tieto lesy mali chrániť, je množstvo, napr.:

• tvoria prirodzenú ochranu pred búrkami a hurikánmi
• slúžia ako chovné stanice pre morské živočíchy, ktoré domáce obyvateľstvo loví - ryby, mäkkýše a kôrovce
• filtrovaním látok škodlivých pre životné prostredie zabraňujú prenikaniu odpadov a sedimentov do iných biotopov, napr. do koralových útesov
• sú dôležitým článkom potravinového reťazca
• cunami: štúdia zistila, že keby na mnohých miestach neboli zničené porasty mangrovníka, (a tiež, keby druhotne, i vďaka ich úbytku, nezmizli korálové útesy), vysoké vlny by sa pri náraze rozbili a mali by omnoho menej zhubný dopad na ľudské životy.[2] Mangrovník je pobrežná rastlina unikátna v tom, že dokáže rásť v slanej vode. Preťahuje korene pozdĺž brehu a spevňuje pôdu ako cement. A keď príde vlna, chráni pred jej ničivým pôsobením pobrežie.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mangrovník (typ stromu)