Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenska pre oblasť zahraničnej politiky a vzťahy Slovenska k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

Logotyp ministerstva od roku 2017
Založenie28. august 1990
SídloHlboká cesta 2, Bratislava
Počet zamestnancov1 237 (2019)[1]
Rozpočet136 438 525 € (2019)[2]
MinisterIvan Korčok (nominant SaS)
Štátny tajomníkMartin Klus (SaS)
Ingrid Brocková
Webová stránkamzv.sk
Komplex budov MZVEZ. V popredí Paluďaiov palác, sídlo ministerstva na Pražskej ulici v Bratislave, v pozadí hlavná budova na Hlbokej ceste.

Ministerstvo bolo zriadené zákonom č. 347/1990 Z. z. pod pôvodným názvom Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky. Zákonom č. 453/1992 Z.z. bolo premenované na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Zákonom č. 287/2012 Z. z. bolo od 1. októbra 2012 premenované na súčasný názov.[3]

Dejiny

Slovenská zahraničná politika riadená ministerstvom zahraničných vecí začínala na rozdiel od českej po rozdelení federácie z nevýhodnejšej pozície.[4] Štruktúry ministerstva a zastupiteľských úradov SR sa začali budovať ešte v časoch Ministerstva medzinárodných vzťahov, ktoré viedli Milan Kňažko a Pavol Demeš. V januári 1993 bol ministrom Milan Kňažko, štátnym tajomníkom bol Ján Lišuk. Ministerstvo malo 286 pracovníkov.[5] Historickým míľnikom pre rezort bol vstup Slovenska do OSN 19. januára 1993.[4]

V roku 2007 počas ministrovania Jána Kubiša MZV v zmysle Uznesenia vlády SR č. 856/2007 znížilo počet zamestnancov z 1 154 na 1 067 osôb.[6] Na ústredí z 1100 osôb pôsobilo 442 a na 89 zastupiteľských úradoch 658.[6] Ministerstvo kriticky hodnotilo personálne poddimenzovanie rezortu v porovnaní s inými podobne veľkými štátmi, čo sa odrážalo aj v praktickom fungovaní až 45 zastupiteľských úradov SR iba s 1-2 diplomatmi.[6] Takéto tzv. "miniambasády" následne museli venovať viac energie administratívnej než diplomatickej činnosti.[6]

Od 21. marca 2020 bol povereným ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Richard Sulík. Úrad zastával až do návratu vtedajšieho slovenského veľvyslanca vo Washingtone Ivana Korčoka z USA a do konca jeho povinnej domácej karantény vzhľadom na pandémiu koronavírusu.[7] Ivan Korčok bol do funkcie vymenovaný 8. apríla 2020 prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou.[8]

Pôsobnosť ministerstva
  • ochranu práv a záujmov Slovenskej republiky a jej občanov v zahraničí,
  • riadenie zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí,
  • styky s orgánmi a predstaviteľmi cudzích štátov v Slovenskej republike a v zahraničí,
  • hospodárenie a nakladanie s majetkom Slovenskej republiky v zahraničí,
  • koordináciu prípravy a vnútroštátneho prerokúvania, uzatvárania, vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv

Minister zahraničných vecí

Ministerstvo zahraničných vecí riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister zahraničných vecí, ktorého vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh predsedu vlády Slovenskej republiky.

Štátny tajomník ministerstva

Ministra zahraničných vecí v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády poradný hlas. Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra zahraničných vecí. V odôvodnených prípadoch môže vláda určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci - to je aj prípad ministerstva zahraničných vecí. Minister určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú.

Diplomatický zbor

Okrem zamestnancov MZVEZ SR na Slovensku patria pod rezort diplomacie tiež diplomatické misie Slovenskej republiky v zahraničí (zastupiteľské úrady, misie, ekonomický a sociálny úrad, konzuláty), na čele ktorých stojí zvyčajne veľvyslanec alebo vedúci misie. K decembru 2013 malo SR 90 misií, z toho 64 veľvyslanectiev.

Sídlo ministerstva

MZVEZ SR sídli v areáli blízko bratislavskej hlavnej železničnej stanice. Tvoria ho navzájom prepojené tri budovy. Najstaršou z nich je Palugyayov palác na Pražskej ulici 1, vybudovaný ako firemné sídlo Palugyayovcov Chateau Palugyay v novorenesančnom štýle v roku 1873. Palác bol zrekonštruovaný pre reprezentačné účely MZVEZ SR v rokoch 2000-2002 a je významný svojimi obrovskými (pôvodne vínnymi) pivnicami.[9] Hlavná budova ministerstva na Hlbokej ceste 2 bola postavená v rokoch 1914-1943 na základe návrhu Juraja Tvarožka z roku 1940 ako sídlo Slovenskej obilnej spoločnosti. Budova bola koncipovaná vo funkcionalistickom štýle, hoci už nedosahovala kvalít predošlých Tvarožkových realizácií. Následne počas komunistického režimu slúžil objekt ako sídlo Ústredného výboru KSS. Budove štýlovo uškodili dostavby a prestavby v rokoch 1968, 1985, resp. 1998, kedy bolo postupne dostavané štvrté krídlo, nadstavané piate poschodie a klasicizujúci tympanón v atike spolu s mohutnou markízou nad vstupom.[10] Poslednou časťou komplexu je kvalitná administratívna budova na Pražskej ulici 7, ktorá bola postavená kvôli nepostačujúcim kapacitám pôvodných objektov aj v súvislosti s nadchádzajúcim predsedníctvom Slovenska v Rade EÚ. Budova sa realizovala v rokoch 2014-2015 bola víťazného návrhu z roku 2009 z dielne architektov Jána Pavúka a Iľju Skočeka.[11]

Referencie
  1. Počet zamestnancov jednotlivých ministerstiev [online]. Datawrapper, [cit. 2019-10-02]. Dostupné online.
  2. Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2019 [online]. Slovlex, [cit. 2019-09-11]. Dostupné online.
  3. Zákon č. 287/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2012-09-11, [cit. 2018-08-20]. Dostupné online.
  4. RUŽIČKA, František. Slovenská diplomacia 3.0 [online]. Zahraničná politika, 19.9.2013, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  5. MOJŽITA, Miroslav. Kňažko / Demeš / Kňažko : formovanie slovenskej diplomacie v rokoch 1990 až1993. druhé. vyd. [s.l.] : Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied/ Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. 223 s. ISBN 978-80-224-1726-6. S. 183.
  6. mzv.sk, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  7. STREMPEKOVÁ, Barbara. Budúci minister skončí v karanténe. Jeho príchod na Slovensko zostáva aj naďalej otázny. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-03-18. Dostupné online [cit. 2020-03-23]. ISSN 1336-1996.
  8. Prezidentka vymenovala Korčoka za ministra zahraničia. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-04-08. Dostupné online [cit. 2020-05-09]. ISSN 1335-4418.
  9. ORAVCOVÁ, Marianna. Palugyayov palác [online]. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR - Odbor verejnej diplomacie, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  10. Obilná spoločnosť [online]. Register modernej architektúry Slovenska, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  11. PAVÚK, Ján a Iľja Skoček. Dostavba areálu MZV SR [online]. Archinfo, 29.3.2016, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.

Externé zdroje
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.