Mária Amália Habsburská

Narodila sa v roku 1701, necelý mesiac po smrti brata Leopolda Jozefa. Jeho smrť spôsobila, že rod Habsburgovcov nemal jediného mužského potomka a dedičstvo malo pripadnúť jednej zo štyroch dcér Jozefa I. a Karola VI. Medzitým sa bavorský kurfirst Maximilián II. Emanuel snažil získať nevestu pre svojho syna Karola Albrechta staršiu dcéru Jozefa I., arcivojvodkyňu Máriu Jozefu. To sa mu však nepodarilo a tak sa začal usilovať o šestnásťročnú Máriu Amáliu.

Na tomto manželstve sa mníchovský a viedenský dvor dohodli už v roku 1717, ale samotná svadba sa uskutočnila až v roku 1722 vo Viedni a to za predpokladu, že sa nevesta a ženích zaväzujú dodržiavať pragmatickú sankciu. Aj keď nevesta dostala miliónové veno nevyrovnala sa svadba nasledujúcim trojdenným oslavám v Mnichove v novembri 1722, ktoré usporiadal Maxmilián Emanuel.

Samotnú Máriu Amáliu veľmi zaujímal spoločenský život a kultúrne akcie (dotovala operné predstavenia), milovala lov a tiež podporovala cirkev. Jej zásluhou bol v roku 1729 obnovený Rád rytierov sv. Juraja, finančne veľmi podporila rozvoj cirkevnej charity v Bavorsku, zakladala kostoly a organizovala dvorské pútne cesty.

Jej život sa však zmenil po smrti jej strýka Karola VI. Aj napriek pragmatickej sankcii vzniesli Mária Amália a jej manžel v roku 1740 nároky na habsburské dedičstvo potvrdené hrozbou bavorskej a francúzskej armády. Táto požiadavka sa im zo začiatku plnila: v októbri 1741 bol Karol VII. Albrecht v Linzi zásluhou svojho vojska uznaný za arcivojvodu rakúskeho a 7. decembra 1741 sa nechal v Prahe korunovať za českého kráľa.

Korunovácie sa Mária Amália nezúčastnila, pretože české zeme boli zmietané bojmi a manžel nechcel riskovať jej život.

Bavorský kurfirst dosiahol vrchol v januári 1742 korunováciou na cisára vo Frankfurte nad Mohanom. Vojsko Márie Terézie však počas roka 1742 vytlačilo bavorské a francúzske vojsko z Čiech a obsadilo aj celé Bavorsko.

V tom čase sa Mária Amália stala predstaviteľkou "mierovej" strany na bavorskom dvore. Po smrti manžela v roku 1745 ukončila nepriateľstvo so svojou sesternicou Máriou Teréziou. Práve Mária Amália sa zaslúžila o mier medzi Viedňou a Mníchovom a pre Bavorska.

Zostávajúcich dvanásť rokov života prežila v ústraní vo svojej rezidencii v Mníchove, kde v roku 1756 zomrela.

5. októbra 1722 sa vydala za Karola Albrechta (1697 – 1745), syna bavorského kurfirsta Maximiliána II. Emanuela a Terézie Kunigundy Sobieskej. Mali sedem detí:

• Maximiliána Mária (*/† 12. apríl 1723)
• Mária Antónia (* 18. júl 1724 – 23. apríl 1780) ∞ 1747 kurfirst Fridrich Kristián Saský
• Terézia Benedikta (* 6. december 1725 – † 29. marec 1743)
• Maximilián III. Jozef (* 28. marec 1727 – † 30. december 1777) ∞ 1747 princezná Mária Anna Saská (* 1728 – † 1797)
• Jozef Ľudovít (* 25. august 1728 – † 2. december 1733)
• Mária Anna (* 7. august 1734 – † 7. máj 1776) ∞ 1755 markgróf Ľudovít Juraj Simpert z Baden-Badenu (* 1702 – † 1761)
• Mária Jozefína (* 30. marec 1739 – † 28. máj 1767) ∞ 1765 cisár Jozef II. Habsburský (* 1741 – † 1790)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Amália Habsburská

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Amálie Habsburská na českej Wikipédii.