Londýnska zmluva (1518)

Počas 15. storočia bol na Apeninskom polostrove ustanovený mier na 50 rokov. Mier prerušil konflikt o kontrolu mesta Ferrara medzi Benátskou republikou a Pápežským štátom.

Pápež Lev X. navrhol päťročný mier medzi kresťanskými štátmi, aby podpisovatelia potlačili rast Osmanskej ríše na Balkánskom polostrove. Thomas Wolsey, anglický arcibiskup a kardinál však navrhol ustanovenie večného mieru medzi európskymi krajinami. Henrichovi VIII., anglickému kráľovi, sa podarilo presvedčiť svojho bratranca Františka I., kráľa Francúzska, aby taktiež podpísal zmluvu. Thomas Wolsey a Henrich VIII. napokon dosiahli, že zmluvu popísalo 24 vysoko postavených osobností.[1]

Na dohovor boli pozvané všetky vtedajšie európske štáty (okrem Moskovského veľkokniežatstva a Osmanskej ríše, ktoré sa vtedy považovali za ázijské štáty), čím sa dúfalo, že sa v Európe podarí zachovať večný mier.

Zmluva obsahovala dohodu, že sa budú podpisovatelia zmluvy v prípade vojny podporovať a chrániť navzájom.

Po podpísaní zmluvy sa stal Henrich VIII. vplyvným politikom a Anglicko vplyvným štátom.

Dohoda nevydržala dlho, keďže o pár rokov vypukla vojna medzi Švédskom a Dánskom, napokon aj medzi Anglickom a Francúzskom.[1]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Treaty of London (1518) na anglickej Wikipédii.

• MORRIS, T.A., Europe and England in the Sixteenth Century (1998). S. 159-161 (po anglicky) ISBN 978-0-415-15041-5
• GLENN, Richardson. The Field of Cloth of Gold. S. 5–6. (po anglicky) ISBN 9780300160390
• CRAFT, Nicholas A. H., The 1518 Treaty of London and the Early Modern Approaches to International Relations (2006) (po anglicky)