Litava (rieka v Rakúsku)
Litava (maď. Lajta, nem. Leitha) je 180 km dlhá rieka pretekajúca Rakúskom (Dolné Rakúsko, Burgenland) a Maďarskom (Győr-Moson-Sopron). Je to pravostranný prítok Mošonského Dunaja.
Litava | |||
nem. Leitha, maď. Lajta | |||
Rieka | |||
Štáty | Rakúsko, Maďarsko | ||
---|---|---|---|
Regióny | Dolné Rakúsko, Burgenland, Győr-Moson-Sopron | ||
Hlavná zdrojnica | Schwarza | ||
- poloha | Haderswörth, Dolné Rakúsko | ||
- výška | 290 m | ||
- súradnice | 47°44′06″S 16°13′19″V | ||
Sekundárna zdrojnica |
Pitten | ||
Ústie | Mošonský Dunaj | ||
- poloha | Mosonmagyaróvár | ||
- výška | 125 m | ||
- súradnice | 47°52′08″S 17°17′17″V | ||
Dĺžka | 180 km | ||
Povodie | 2 138 km² (213 800 ha) | ||
Prietok | |||
- priemerný | 8,14 m³/s | ||
| |||
Wikimedia Commons: Leitha | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Priebeh toku
Vzniká pri mestečku Haderswörth sútokom riek Schwarza a Pitten, prameniacich vo Fischbašských Alpách. Preteká Viedenskou kotlinou a západnou časťou Malej dunajskej kotliny ústi do Mošonského ramena Dunaja.
Priemerný prietok predstavuje 8,14 m³/s a rieka nie je splavná. V jej povodí ležia mestá Viedenské Nové Mesto, Bruck an der Leitha a Mosonmagyaróvár.
História
Pozdĺž Litavy po stáročia viedla hranica medzi Rakúskom a Uhorskom. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) tvorili niektoré úseky rieky hranicu oboch častí novovzniknutého rakúsko-uhorského štátu a podľa nej sa začali nazývať Predlitavsko (= do roku 1915 sa oficiálne užívalo spojenie Kráľovstvo a krajiny na ríšskej rade zastúpené, v roku 1915 sa oficiálne začalo užívať názvu Rakúsko) a Zalitavsko (= Uhorské kráľovstvo).
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Litava (přítok Dunaje) na českej Wikipédii a Leitha na nemeckej Wikipédii.