LZ 127 Graf Zeppelin
LZ 127 Graf Zeppelin bola najúspešnejšia vzducholoď z celej éry týchto strojov. Bola pomenovaná po slávnom staviteľovi vzducholodí, grófovi Ferdinandovi von Zeppelin. Vzducholoď Graf Zeppelin bola postavená podľa projektu Ludwiga Dürra, ktorý sa podieľal aj na konštrukciách všetkých predchádzajúch zeppelinov. Prvýkrát vzlietla 18. septembra roku 1928.
Objem vodíkovej náplne bol 85 036 m³, dĺžka 236 m, cestovná rýchlosť 115 km/h, maximálna rýchlosť 130 km/h, dolet 12 000 km. Vzducholoď bola vybavená piatimi motormi Maybach VL 2 po 390 kW, poháňanými špeciálne vyvinutým „modrým plynom“ (zmes propylénu, metánu, etánu, acetylénu, butylénu a vodíka), ktorý mal rovnakú hustotu ako vzduch a jeho spotreba sa vtedy neprejavovala zmenou vztlaku vzducholode. Jeho zásoby boli 30 000 m³. Vzducholoď mala duralovú tuhú kostru s centrálnym kýlom, cestujúci a posádka sa nachádzali v gondole umiestnenej pod prednou časťou trupu.
V roku 1929 urobila vzducholoď propagačnú dvojtýždennú cestu okolo zemegule ako prvé lietadlo s platiacimi pasažiermi na palube. V máji 1930 sa konal prvý skúšobný let do Južnej Ameriky a o rok neskôr tam začala vzducholoď dopravovať pasažierov na pravidelnej linke. V roku 1931 absolvoval Graf Zeppelin úspešnú polárnu výpravu, ktorá mapovala severné pobrežie Ruska. V ďalších rokoch vzducholoď lietala na pravidelnej linke z Nemecka do Brazílie.
V priebehu desiatich rokov úspešnej prevádzky nalietal Graf Zeppelin 17 177 letových hodín (2 roky čistého času) 1 700 000 km, dopravil 34 000 cestujúcich a 78 ton pošty.
Mesiac po katastrofe vzducholode Hindenburg v roku 1937 bol Graf Zeppelin vyradený z prevádzky a premiestnený do múzea. V marci 1940 bol na príkaz ministra vzdušných síl Hermanna Göringa rozobraný do šrotu.
Meno Graf Zeppelin niesla aj jediná nemecká lietadlová loď, ktorú však nikdy nedostavali. Po vojne ju v rámci vojnových reparácií odovzdali Sovietskemu zväzu, kde ju do jej zrušenia používali ako cvičný terč.
