Landek (národná prírodná pamiatka)

Jedná sa o najvýchodnejšej miesto Českého masívu, podľa ktorého dostal aj svoj názov - Landek je počeštený nemecký výraz Land-Ecke (kút zeme). Severné úbočie kopca sa mierne zvažuje do okolitej krajiny, ale južný a juhovýchodný svah prudko spadá do údolia Odry. Práve tu sa vplyvom erózie odhalil unikátny geologický profil s karbónskymi vrstvami a vystupujúcimi uhoľnými slojmi.[3]

Výška kopca je síce púhych 280 m n.m., ale aj tak je z diaľky dobre viditeľný. Jeho rozloha je 85,53 hektárov.[3]

Na kopci sa vyskytuje veľmi cenná vegetácia, niektoré exempláre buku sú staré viac ako 150rokov. Okrem nich sú tu hojne zastúpené brezy, agát biely, duby, hraby, javory a lipy. Veľkú časť lesného porastu tvorila až do druhej polovice 20. storočia jedľa, no vplyvom znečisteného ovzdušia sa stala na Landeku vzácnou. Po ukončení ťažby uhlia a miernom zlepšení stavu ovzdušia na Ostravsku možno pozorovať jej pomalý návrat do skladby lesa. Landek bol ušetrený agresívneho zalesňovania smrekovými monokultúrami, pretože plytko koreniaci smrek nebol schopný získať vlahu z hlbšie položených vrstiev pôdy. Neodolal však rozšíreniu bazy čiernej, ktorá v roku 2003 tvorila bezmála 80% všetkého prízemného porastu. V lese sa voľne vyskytuje chránená ľalia zlatohlavá. Pôvodnú flóru však od rieky Odry vytláčajú zavlečené porasty pohánkovca japonského.[2][3]

Okrem rastlín tu možno nájsť vzácne chrobáky drabčíky a chránené druhy vtákov, ako je napr. chrapkáč poľný, muchár sivý alebo ďateľ prostredný. Opustené banícke štôlne poskytujú vhodné životné podmienky pre kolónie netopierov.[2][3]

O hrade Landek pozri Landek (hrad).

Socha mamuta

Sídlisko lovcov mamutov zo staršej doby kamennej, staré asi 30000 rokov, bolo objavené v roku 1924 pri úprave tenisových kurtov na vrchole kopca. Ľudia sa tu usídlili vďaka výhodnej polohe k úkrytu a obrane, ale aj hojnosti zveri v lesoch a rýb v riekach. Jedná sa o súčasť pravekého "civilizačného centra Európy", čo je pás archeologických nálezísk tiahnuci sa od rakúskeho Willendorfu cez Dolní Věstonice a Předmostí u Přerova až do Poľska. Prvé experimentálne výskumy prebehli v roku 1927, oveľa podrobnejšie potom v rokoch 1952-1953. Práve tu bola Bohuslavom Klímom nájdená Landecká venuša. Nachádzajú sa tu jedny z najväčších európskych uhoľných slojov, ktoré navyše vystupujú na zemský povrch, čo je svetový unikát. Práve tu bolo prvýkrát použité čierne uhlie ako palivo.[4][5] Starším využitím uhlia bolo len spaľovanie lignitu pravekými ľuďmi v južnom Francúzsku. Landek sa môže pýšiť nepretržitým osídlením trvajúcim viac než 23000 rokov.[2]

Za vlády Přemysla Otakara II. Tu stával hrad, majetok opavských kniežat, vybudovaný niekedy v rokoch 1253 až 1256 na ochranu hraníc českého štátu a súčasne soľnej a jantárovej obchodnej cesty vedúcej okolo toku Odry. Prvá písomná zmienka o nej je z 2. augusta 1297. Hrad mal pravidelný ortogonálny pôdorys s vežami v rohoch. Landecký hrad tvoril protipól hradu v Sliezskej Ostrave, ktorý chránil hranice poľského štátu. Údajným impulzom k vybudovaniu landeckého hradu bol tatársky nájazd v roku 1241 alebo vpád poľských vojsk v roku 1253. Hrad bol poničený okolo roku 1474 vojskami kráľa Mateja Korvína. Jeho zvyšky boli viditeľné ešte v roku 1912, ale obyvatelia okolitých obcí (Koblov, Petřkovice a Šilheřovice) ich použili ako základy pre svoje obydlia. Na jeho mieste teraz stojí rozhľadňa. Na mieste hradu pôvodne stálo od 8. storočia do 11. storočia stredne veľké slovanské hradisko (cca 0,61ha).[2][3][6]

V roku 1782 bola na Landeku zahájená ťažba uhlia, ktorá tu trvala nepretržite až do roku 1991, kedy boli uhoľné zásoby vyčerpané. Landek sa tak stal prvým miestom na Ostravsku, kde bolo uhlie cieľavedome ťažené na podnikateľské účely. Okrem uhlia však kopec poskytoval tiež lákavé prírodné zákutia a vzápätí sa stal obľúbeným miestom pre prechádzky. Miestny turistický priemysel sa čulo rozvíjal, takže už čoskoro mohli návštevníci posedieť v dvoch výletných reštauráciách či sa prejsť na loďkách.[3]

Vrch požíva ochranu od roku 1966, v terajšej forme od 3. novembra 1993, kedy bol vyhlásený národnou prírodnou pamiatkou Landek. V roku 1997 podal Evžen Tošenovský, vtedajší primátor Ostravy, návrh vláde Českej republiky, aby vláda usilovala o zápis lokality Landek do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V súčasnej dobe na úpätí kopca sídli Banícke múzeum, ktoré zahŕňa aj Důl Anselm, najstaršiu baňu na Ostravsku. Územím kopca vedie prírodovedný a banícky náučný chodník.[2]

Najmä medzi obyvateľmi Koblov sa kedysi o Landeku rozprávali strašidelné povesti. Medzi najčastejšie patrí povesti o Landeckom poklade, ktorý stráži pani v čiernom oblečení na čiernom koni, nepodarená dcéra landeckého pána premenená na kanca, alebo biely pes s kľúčom v papuli. K pokladu tiež bolo možné zostúpiť dierou v zemi, ktorá sa otvárala väčšinou počas dôležitého cirkevného sviatku. Ďalšia z povestí sa týka vodníkov, prípadne vodných panien.[7]

1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2015-01-02]. Dostupné online. (po česky)
2. Landek : národní přírodní památka. Ostrava : Nadace Landek, 2000.
3. VOPASEK, Stanislav. Landek : svědek dávné minulosti. Český Těšín : FINIDR, 2003. ISBN 80-86682-09-9.
4. NOVÁK, Jan. Paláce z krve a potu. iHNed.cz, 2008-08-20. Dostupné online [cit. 2015-01-06].
5. DUCKECK, Jochen. Mining Museum OKD Landek [online]. 2008-10-12, [cit. 2015-01-06]. Dostupné online. (po anglicky)
6. BAKALA, Jaroslav. Dějiny Ostravy. Ostrava : Sfinga, 1993. ISBN 80-85491-39-7.
7. PROKEŠOVÁ, Miriam. Landecké pověsti aneb Povídánky z landeckého kopce. Ostrava : Repronis, 2003. ISBN 80-7329-051-0.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Landek (národná prírodná pamiatka)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Landek na českej Wikipédii.