Bohuslav Klíma

Narodil sa v mestečku Drahotuše pri Hraniciach. Cez 2. svetovú vojnu sa presťahoval do Brna, kde sa zoznámil s Karlom Absalomom, ktorý Klímu zamestnal ako zapisovateľa pre svoje archeologické atlasy. Tu sa Klíma prvýkrát zoznámil s výrobkami ľudí zo staršej doby kamennej. Keď boli v roku 1945 znovu otvorené vysoké školy, nastúpil štúdium, ktoré ukončil doktorátom z prírodných vied v roku 1948. Vtedy sa zameriaval ešte na štvrtohornú geológiu. Ako pracovník Moravského zemského múzea, kde sa stal vedúcim "diluviálneho" oddelenia, sa dostal na študijnú cestu do Francúzska.

Po vzniku akadémie vied (1952) prešiel z múzea do brnianskej pobočky Archeologického ústavu akadémie. V ústave pôsobil celú svoju aktívnu vedeckú dráhu, až do roku 1995. Viedol bezpočet výskumov v Československu a zúčastnil sa tiež výskumov v západnej Európe.

Po odchode na odpočinok sa uchýlil do Dolných Vestoníc, kde okrem ďalšej vedeckej práce pri spracúvaní výsledkov svojej bádateľskej činnosti sa venoval tiež svojmu celoživotnému koníčku – vinohradníctvu a výrobe vína. Ani v tejto dobe však nezabúdal na ďalšie bádanie a až do svojej smrti spolupracoval so svojím synom na výskumoch veľkomoravskej lokality Znojmo-Hradisko.

V roku 1950 sa mu narodil syn Bohuslav. Bohuslav Klíma starší zomrel v roku 2000 v Brne.[2]

V roku 1947 obnovil výskumy v Dolných Věstoniciach, ktoré pred vojnou vykonával Karel Absolon. Ako zamestnanec ČSAV začal výskumy v susednom Pavlove v roku 1952. Cieľom výskumov bolo "nahradiť" straty, ktoré moravská archeológia utrpela pri požiari zámku v Mikulove na konci vojny, kde vzali za svoje všetky predvojnové nálezy, ktoré tu boli sústredené. Pri svojich výskumoch dôsledne uplatňoval nové, progresívne metódy (plošný odkryv, dokumentácia polohy nájdených artefaktov podľa štvorcov, aplikácia nových poznatkov vo stratigrafii a i.). Vykopávky v Pavlove prebiehali v podstate nepretržite až do roku 1972, takže Klíma mal možnosť tunajšie nálezisko preskúmať skutočne dôkladne. Medzi nálezmi z jeho výskumov v Pavlove zaujme napríklad zatiaľ najstaršia známa keramika na svete – hlinené (miesené a v pecovitom ohnisku vypaľované) zvieracie figúrky, ohromný počet kamenných a kostených nástrojov. Klíma viedol tiež celý rad krátkodobejších výskumov – v jaskyniach v Moravskom krase (napr. Švédův stůl, Pekárna, Ochozská jaskyňa...), v Predmostie u Přerova a inde. V priestore pred jaskyňou Pekárna sa mu podarilo objaviť rytinu na rebre divokého koňa, ktorá zobrazuje pasúce sa kone. Z výskumov na vrchu Landek v Ostrave z roku 1953 zasa pochádza takzvaná Landecká venuša. Je asi 4,5 cm vysoká a jej vek sa odhaduje na 23 000 rokov. Ide o torzo, ktoré verne znázorňuje všetky časti ženského tela, nezdôrazňuje ich však ako väčšina ostatných sošiek podobného veku. V roku 1986 objavil pri záchrannom výskume počas ťažby zeminy pre hrádze Novomlýnských nádrží pozoruhodne zachovaný trojhrob z doby lovcov mamutov.

Klíma je spolu s H. Delportom autorom označenia moravského gravettienu – pavlovien.

Bibliografia B. Klímu číta takmer 400 titulov, z toho 9 kníh. Okrem odborných publikácií je Klíma tiež autorom niekoľkých populárno náučných diel, v ktorých sa pokúšal priblížiť výsledky svojho bádania širokej verejnosti. Za rovnakým účelom usporadúval tiež mnoho výstav doma aj v zahraničí a bol častým hosťom rozhlasových i televíznych relácií a dokumentov.

1. Významné osobnosti mikroregionu Hranicko - Doc. RNDr. Bohuslav Klíma, DrSc.
2. Bohuslav Klíma st. - autoritní záznam NK

• Zoznam diel v databáze Národnej knihovne ČR, ktorých autorom alebo témou je Bohuslav Klíma starší
• Bohuslav Klíma - profil osobnosti na www.brna.cz

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bohuslav Klíma starší na českej Wikipédii.