Ladislav Ťažký

• otec: Anton Ťažký st. (1898 – 1991)
• bratia: Anton Ťažký ml. (1921 – 1992), Štefan Ťažký (1929 – 1983)
• sestra: Antónia Ďurčíková (1933 - 2018)

Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v Čiernom Balogu a v roku 1940 získal odborné vzdelanie vo Vojenskom zemepisnom ústave ako kartograf. V rokoch 1938 – 1940 pracoval ako lesný robotník, neskôr na stavbe cesty Brezno – Čierny Balog – Detva. R. 1940 – 1945 žiak Vojenského zemepisného ústavu, vojak mapár.

Počas druhej svetovej vojny zaujal jednoznačný vlastenecký a protifašistický postoj. V roku 1943 bol odvelený na východný front ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. R. 1944 bol Nemcami zajatý a internovaný v Rumunsku. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v Maďarsku, väznený v Sátoraljaújhely a v Košiciach a prevezený do zajateckého tábora XVII. A. Kaisersteinbruch v Burgenlande v Rakúsku.

Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v Košiciach, v rokoch 1946 – 1948 bol sociálnym referentom na ONV v Brezne. V rokoch 1948 – 1952 študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a v rokoch 1952 – 1958 pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v Bratislave. V rokoch 1959 – 1962 vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied pri ÚV KSČ v Prahe (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch 1967 – 1968 pracoval v redakcii denníka Smena.

Za román Amenmária, samí dobrí vojaci a novelistický triptych Dunajské hroby, Divý Adam a Hriešnica žaluje tmu dostal v roku 1968 štátnu cenu. Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku 1970 vylúčený z KSS a zo Zväzu slovenských spisovateľov a od roku 1970 mal zákaz publikovať. Neskôr bol pridelený pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

Od roku 1979 pracoval v rôznych podnikoch a za pomoci Slovenského literárneho fondu (SLF) sa venoval aj tvorbe. Počas normalizačného obdobia bol pod policajným dohľadom, napriek tomu sa stretával aj s predstaviteľom obrodného procesu z roku 1968 Alexandrom Dubčekom.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, mu bola ponúknutá kandidatúra na prezidenta SR, čo však odmietol. Od roku 1990 bol čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, člen Predsedníctva Matice slovenskej a predseda Prezídia Matice slovenskej. Funkciu predsedu neprijal, hoci bol do nej už zvolený. Bol aj externý poradca prezidenta Slovenskej republiky.

Až do smrti žil v Bratislave a bol literárne a publicisticky činný. Angažoval sa v organizácii Korene a Slovakia plus ako podpredseda. V roku 2004 mu Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre udelila čestný doktorát Dr.h.c. a prezident Slovenskej republiky mu prepožičal Rad Ľudovíta Štúra. Pochovaný je na cintoríne v obci Veľký Klíž, časť Klížske Hradište, okres Partizánske.[1]

Do literatúry vstúpil v polovici 50. rokov časopisecky publikovanými fejtónmi a poviedkami. Knižne debutoval roku 1962 zbierkami poviedok Vojenský zbeh a Hosť majstra čerta, neskôr písal i novely a najmä romány. Pokračovateľ realistickej tradície, ktorú ozvláštňuje využitím asociatívnej metódy a baladickosťou blízkou ľudovej slovesnosti. Jeho prínos spočíva i v novom prístupe k vojnovej téme a jej odpatetizovaní, odheroizovaní a odpolitizovaní. Najčastejším námetom jeho diel sa stáva druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie, pričom do svojich diel vkladá i mnoho autentických a autobiografických prvkov. Okrem prozaickej tvorby sa venoval i písaniu filmových scenárov, divadelných hier, cestopisov a publicistických textov, ale tiež literatúre pre mládež. Podľa jeho scenára nakrútil v roku 1968 režisér Juraj Jakubisko filmový triptych Zbehovia, Pútnici, Dominika.

• 1962 – Vojenský zbeh, zbierka poviedok
• 1962 – Hosť majstra Čerta, zbierka poviedok
• 1962 – Jánošíkova slza, zbierka poviedok
• 1964 – Dunajské hroby, novela z druhej svetovej vojny
• 1964 – Amenmária. Samí dobrí vojaci, román
• 1964 – Dunajské hroby, zbierka poviedok
• 1965 – Kŕdeľ divých Adamov, zbierka noviel
• 1966 – Hriešnica žaluje tmu, novela aj dráma (v tom roku i inscenácia)
• 1968 – V páse zlomená, novela
• 1969 – Pivnica plná vlkov, román
• 1969 – Ozvena svedomia, spomienková kniha (zošrotovaná), časti knihy boli publikované až v roku 1996 v knihe Testament svedomia
• 1970 – Pochoval som ho nahého, súbor piatich noviel
• 1979 – Evanjelium čatára Matúša I a II, román, voľné pokračovanie románu Amenmária. Samí dobrí vojaci
• 1983 – Jánošíkova slza, povesť
• 1983 – Márie a Magdalény, krátke prózy
• 1986 – Aj v nebi je lúka, sociálny a historický román
• 1988 – Pred potopou, reportážny román
• 1990 – Smrť obchádza štadióny, súbor poviedok pre mládež
• 1991 – Kto zabil Ábela?, román so zápletkou politickej vraždy
• 1991 – Fantastická Faidra, alegorický novelistický triptych
• 1992 – Dvanásť zlatých monarchov, vysťahovalecký román
• 1993 – Maršalova dcéra, historický román
• 1996 – Testament svedomia, súbor rozhovorov s Jozefom Leikertom
• 1996 – Literárne vrásky, spomienkové eseje
• 1997 – Zastavte paľbu! Prosím…, publicistické texty z rokov 1989 – 1996
• 1997 – Vykopaná pravda, literatúra faktu spolu s kolektívom autorov
• 1997 – Očami pútnika, cestopis
• 1997 – Zjavenie Sabíny, štylizovaný cestopisný a dokumentárny román
• 1998 – Ľudia nie sú anjeli
• 1998 – Vystúpila z obrazu, novela
• 1999 – Útek z Neresnice, novela
• 2000 – Krásna zlatá beštia, dvojnovela
• 2001 – Amor anti Moloch, eseje
• 2002 – Slzy neplačú
• 2004 – V kráľovstve zelenej bohyne, národopisná štúdia a povesti
• 2009 – Porazení víťazi, román z rokov okupácie
• 2010 – Lovci ľudských tvárí, voľné pokračovanie románu Porazení víťazi

• Roku 1994 bolo literárne dielo Ladislava Ťažkého ohodnotené cenou Jozefa Cígera Hronského.

• Encyklopédia Slovenska
• Slovník slovenských spisovateľov

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ladislav Ťažký

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.