DDR-Oberliga

Pohár pre víťaza DDR-Oberliga (DDR-Meisterschale)

V časoch nacistického Nemecka boli futbalové súťaže reorganizované do systému označovaného ako Gauliga. Už zo samotného názvu tohto systému vyplýva, že bolo vytvorených viacero samostatných súťaží, ktoré boli rozdelené geograficky podľa regiónov vtedajšieho Nemecka. V prvej sezóne v roku 1933 bolo vytvorených celkom 16 Gaulíg. Víťazi jednotlivých súťaží sa následne stretávali v celoštátnom play-off, z ktorého následne vyšiel konečný víťaz, ktorý získal nemecký majstrovský titul. Gauliga sa nedočkala ani konca druhej svetovej vojny, kedy musela byť v poslednom roku vojny prerušená. Po vojne už systém Gauligy nebol obnovený. V rámci celého okupovaného Nemecka začali vznikať nezávisle od seba rôzne futbalové súťaže, ktoré nahradili práve systém z predchádzajúcej éry. V sovietskej okupačnej zóne bola neoficiálna súťaž vytvorená v roku 1948 pod menom Fußball-Ostzonenmeisterschaft, v preklade „futbalové majstrovstvá východnej zóny“. Každá z nemeckých krajín, ktoré sa v tejto okupačnej zóne nachádzali mala v tejto súťaži dvoch zástupcov, ktorí hrali medzi sebou vyraďovací systém. Víťaz sa stal de-facto prvým majstrom Nemeckej demokratickej republiky (uznaným dodatočne po vzniku štátu).

Hracia doba bola zachovaná už z predvojnového obdobia, keď sa hralo systémom jeseň – jar. Iba na krátky čas medzi rokmi 1956 a 1960 sa zmenil systém podľa sovietskeho vzoru na jar – jeseň. Práve prechod na nový (sovietsky) systém spôsobil, že sa v roku 1955 hrala jedna, tzv. prechodná sezóna, ktorú vyhral klub Wismut Karl-Marx-Stadt. Táto sezóna sa však nepovažuje za riadnu a preto sa klubu, ktorý v nej vyhral, neráta daný titul k ostatným. Samotný hrací systém bol klasický, keď každý klub hral raz doma a raz vonku s každým súperom z tabuľky (Teda v prípade, ak súťaž mala 14 členov, hralo sa spolu 26 zápasov, 13 doma, 13 vonku.). Jediná výnimka je sezóna 1961/62, kedy sa súťaž vracala k pôvodnému nemeckému systému jeseň – jar. Vtedy hrali tímy až 3 zápasy s každým súperom, raz doma, raz vonku a raz na neutrálnej pôde. Počet zostupujúcich tímov sa ustálil v roku 1954 na dva. Kluby, ktoré zostúpili, hrali v nasledujúcom ročníku druhú ligu, ktorá sa nazývala DDR-Liga. Keďže druhá najvyššia východonemecká súťaž sa väčšinu svojej existencie delila na skupiny podľa územia štátu, zostupujúce kluby vypadávali podľa svojej geografickej polohy.

Východonemecký futbal, podobne ako ostatné športy v krajine, bol často pod silným politickým vplyvom. Tento vplyv sa prejavil už v prvej sezóne v roku 1948, ktorá sa odohrala ešte v rámci sovietskej okupačnej zóny, kedy sovietske okupačné úrady zakázali z politických dôvodov víťazovi súťaže účasť v bojoch o celonemecký titul. Klub SG Planitz sa tak vôbec nemohol uchádzať o nemecký titul[1].

Ďalším klubom, ktorý doplatil na politické rozhodnutie bol klub BSG Turbine Halle. Tento získal na prelome 40tych a 50tych rokov dva majstrové tituly, no ani to nezabránilo nútenému preradeniu celého futbalového oddielu do iného klubu už dva roky po poslednom titule[2]. BSG Turbine Halle bolo dokonca preradené až do tretej najvyššej súťaže. Nový klub však až do zániku súťaže nedokázal nadviazať na úspechy svojho predchodcu.

Klubom, ktorý tiež postihli politické rozhodnutia komunistického vedenia krajiny, bol majster zo sezóny 1953 SG Dynamo Dresden. Hneď nasledujúcu sezónu sa úspešný futbalový oddiel musel nútene na základe rozhodnutia šéfa tajnej polície Ericha Mielkeho presunúť do Východného Berlína a hrať za predchodcu neskoršieho klubu Berliner FC Dynamo. Erich Mielke bol totiž presvedčený, že úspešný by mal byť predovšetkým klub z hlavného mesta a nie kluby z regiónov[3]. Dynamo Dresden bolo taktiež preradené do druhej ligy. Podobne, ako v prípade BSG Turbine Halle, ani tu nebol nový klub v lige vôbec úspešný a po čase dokonca zostúpil.

Politické rozhodnutie zasiahlo tiež klub BSG Wismut Aue. Neďaleko mesta Aue, kde tento klub sídlil sa nachádzalo väčšie mesto Chemnitz, ktoré bolo v roku 1953 z politických dôvodov premenované na Karl-Marx-Stadt. Keďže však Karl-Marx-Stadt nemalo v lige vlastný tím, politickí predstavitelia krajiny v roku 1954 rozhodli, že tím z Aute sa premenuje na SC Wismut Karl-Marx-Stadt, no nepresťahuje sa. Klub v tejto bizarnej situácií dokázal získať v druhej polovici 50tych rokov tri majstrovské tituly.

Ďalším klubom, ktorého postihli politické rozhodnutia predstaviteľov štátu bol Vorwärts der KVP Leipzig. V tomto prípade sa jednalo o vojenský klub, takže ako vojenský útvar sa musel na základe politického rozhodnutia viackrát sťahovať. V roku 1953 padlo rozhodnutie, že klub bude prevelený do hlavného mesta. Po presťahovaní do Východného Berlína sa klubu podarilo od roku 1958 do roku 1969 získať šesť majstrovských titulov. Avšak už dva roky po poslednom titule bolo opätovne rozhodnuté, že klub už pod názvom FC Vorwärts Berlin sa opäť presťahuje, tento raz do mesta Frankfurt nad Odrou, kde vznikol nový tím FC Vorwärts Frankfurt. Ani tento však nedokázal nadviazať na úspechy predchodcu.

Politické rozhodnutia veľmi zasiahli tiež futbal v meste Lipsko. Mesto najprv v roku 1953 prišlo o vojenský klub Vorwärts der KVP Leipzig, ktorý sa musel presťahovať do iného mesta. V meste však zostali dva kluby, a to BSG Chemie a SC Rotation. BSG Chemie dokonca získalo dva majstrovské tituly, posledný v roku 1964. Napriek tomu padlo rozhodnutie, že dva menované kluby sa spoja do jedného, čím vznikol nový klub SC Leipzig. Klub BSG Chemie tak musel byť založený v podstate opäť. Od tejto udalosti už žiadny klub z Lipska nezískal majstrovský titul.

V roku 1953 tiež bolo rozhodnuté, že v Sasku je dostatok futbalových klubov, naopak na severe krajiny nebol žiadny. Preto sa musel klub BSG Empor Lauter presunúť na sever do mesta Rostock, kde vznikol nový klub SC Empor Rostock.

V roku 1974 vyhral klub 1. FC Magdeburg Pohár víťazov pohárov. Ako jediný východonemecký klub zvíťazil v jednom z európskych pohárov, no aj v tomto prípade sa musel neskôr podvoliť politickému rozhodnutiu. Ako víťaz Pohára víťazov pohárov mal nastúpiť do zápasu Superpohára UEFA proti víťazovi Pohára majstrov európskych krajín, ktorým bol však v danom roku Bayern Mníchov. Keďže sa jednalo o tím zo Západného Nemecka, k vzájomnému zápasu vôbec neprišlo.

V 70tych rokoch vládli vo Východom Nemecku dva kluby, SG Dynamo Dresden a 1. FC Magdeburg. Vtedy zasiahol opäť šéf tajnej polície Erich Mielke, ktorý bol stále nespokojný, že lige vládnu kluby z regiónov. Tento raz však nesiahol k presunu hráčov, ale rozhodol sa, že tajná polícia začne ovplyvňovať zápasy tak, aby pomohli jeho obľúbenému policajnému klubu z hlavného mesta Berliner FC Dynamo. Vďaka tejto silnej podpore získalo BFC Dynamo od roku 1979 desať majstrovských titulov v rade[4]. Nešportové dôvody úspechu tohto klubu sa prejavili na európskej scéne, kde klub v tomto období vypadával často už v prvom kole.

• Východné Nemecko - zoznam majstrov (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku DDR-Oberliga na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).