Kyselina izomaslová
Kyselina izomaslová (CH3CH(CH3)COOH, 2-metylpropiónová, systematický názov kyselina 2-metylpropánová) je karboxylová kyselina. Voľne sa vyskytuje v rohovníku (Ceratonia siliqua) a v koreni arniky (Arnica dulcis), ako etylester potom v krotónovom oleji.
Kyselina izomaslová | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | CH3CH(CH3)COOH (C4H8O2) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Synonymá | Kyselina 2-metylpropánová Kyselina 2-metylpropiónová Kyselina alfa-metylpropánová Kyselina izobutánová | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | bezfarebná kvapalná látka, s charakteristickou vôňou, po skazenom masle | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 88,1 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 88,1051 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | -47 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 155 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 0,9697 g/cm3 (0 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: 21 g/100 ml (20 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 79-31-2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 607-063-00-9 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kyselina izomaslová je izomérom kyseliny n-maslovej; majú rovnaký sumárny vzorec C4H8O2, ale rôznu štruktúru molekuly.
Jedná sa o kvapalnú látku nepríjemnej vône. Má bod varu 155 °C, špecifickú hmotnosť 0,9697 (pri 0°C) a pKa 4,84 (20 °C).
Kyselinu izomaslovú možno umelo pripravovať hydrolýzou izobutyronitrilu hydroxidmi, oxidáciou izobutanolu dichrómanom draselným a kyselinou sírovou[1] alebo pôsobením amalgámu sodíka na kyselinu metakrylovú. Ak sa zahrieva v roztoku s kyselinou chrómovou na 140 °C, vzniká oxid uhličitý a acetón. Zásaditý manganistan draselný ju oxiduje na kyselinu α-hydroxyizomaslovú, CH3C(CH3)(OH)COOH. Soli kyseliny izomaslovej majú väčšiu rozpustnosť vo vode ako soli kyseliny maslovej.
Referencie
- I. Pierre and E. Puchot. New Studies on Valerianic Acid and its Preparation on a Large Scale. Ann. de chim. et de phys., 1873, roč. 28, s. 366.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina isomáselná na českej Wikipédii.