Kyselina izomaslová

Kyselina izomaslová (CH3CH(CH3)COOH, 2-metylpropiónová, systematický názov kyselina 2-metylpropánová) je karboxylová kyselina. Voľne sa vyskytuje v rohovníku (Ceratonia siliqua) a v koreni arniky (Arnica dulcis), ako etylester potom v krotónovom oleji.

Kyselina izomaslová
Kyselina izomaslová
Kyselina izomaslová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec CH3CH(CH3)COOH
(C4H8O2)
Synonymá Kyselina 2-metylpropánová
Kyselina 2-metylpropiónová
Kyselina alfa-metylpropánová
Kyselina izobutánová
Vzhľad bezfarebná kvapalná látka, s charakteristickou vôňou, po skazenom masle
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 88,1 u
Molárna hmotnosť 88,1051 g/mol
Teplota topenia -47 °C
Teplota varu 155 °C
Hustota 0,9697 g/cm3 (0 °C)
Rozpustnosť vo vode:
21 g/100 ml (20 °C)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
Nebezpečenstvo
Vety H H226, H301, H302, H311, H312, H314, H318, H335, H402, H412
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P Šablóna:VetyP
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R21/22, R36/37/38
Vety S S2, S26, S36
NFPA 704
2
1
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 79-31-2
EINECS číslo 607-063-00-9
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Kyselina izomaslová je izomérom kyseliny n-maslovej; majú rovnaký sumárny vzorec C4H8O2, ale rôznu štruktúru molekuly.

Jedná sa o kvapalnú látku nepríjemnej vône. Má bod varu 155 °C, špecifickú hmotnosť 0,9697 (pri 0°C) a pKa 4,84 (20 °C).

Kyselinu izomaslovú možno umelo pripravovať hydrolýzou izobutyronitrilu hydroxidmi, oxidáciou izobutanolu dichrómanom draselným a kyselinou sírovou[1] alebo pôsobením amalgámu sodíka na kyselinu metakrylovú. Ak sa zahrieva v roztoku s kyselinou chrómovou na 140 °C, vzniká oxid uhličitý a acetón. Zásaditý manganistan draselný ju oxiduje na kyselinu α-hydroxyizomaslovú, CH3C(CH3)(OH)COOH. Soli kyseliny izomaslovej majú väčšiu rozpustnosť vo vode ako soli kyseliny maslovej.

Referencie

  1. I. Pierre and E. Puchot. New Studies on Valerianic Acid and its Preparation on a Large Scale. Ann. de chim. et de phys., 1873, roč. 28, s. 366.

Iný projekt

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina isomáselná na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.