Disociácia (chémia)
Disociácia je proces rozkladu elektrolytu na ióny (vo vode alebo tavenine) podľa rovnice:
AaBb (aq) → aAb+ (aq) + bBa- (aq)
V roztoku sa z daného množstva látky len časť molekúl štiepi na ióny, ostatné zostávajú nedisociované. Pri kyselinách a zásadách, ktoré môžu byť rozpustené aj v nedisociovanej forme, udávamé tzv. disociačnú konštantu KA pre kyseliny a KB pre zásady, odvodenú od rovnovážnej konštanty, ktorá udáva pomer koncentrácie disociovanej a nedisociovanej formy.
Príklady disociácie
Disociovať môžu napr. kyseliny, hydroxidy, soli, voda a iné molekuly.
2H2O → H3O+ + OH-
H2SO4 → 2H+ + SO42-
Ba(OH)2 → Ba2+ + 2OH-
(NH4)Cl → (NH4)+ + Cl-
Mieru sily kyselín a zásad vyjadruje hodnota ich disociačných konštánt.
Disociačné konštanty
Disociačná konštanta závisí len od teploty.
Disociačná konštanta silných kyselín
Ich disociácia prebehne skoro úplne.
Príklady kyselín: HClO4, HI, HBr, HCl, HNO3, H2SO4
Hodnota ich disociačných konštánt je HA > 10-2
Disociačná konštanta slabých kyselín
Slabé kyseliny uvoľňujú protóny ťažko, preto ich disociácia je len čiastočná.
Príklady slabých kyselín: HCN, CH3-COOH, H2SO3, H2S
Hodnota ich disociačných konštánt je KA(HA) > 10-4
Disociačná konštanta zásad závisí od sily kyselín. Čím je disociačná konštanta kyselín väčšia, tým je disociačná konštanta zásad menšia a naopak.
 |
Fyzikálny portál Chemický portál |