Kresaný roh
Kresaný roh, dávnejšie Východná Rovienková veža (poľ. Krzesany Róg, nem. Östliches Rovinkihorn, maď. Keleti Rovinkiszarv) je samostatná skalná veža v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, najvýchodnejšia a najvyššia z troch výrazných elevácií medzi Svišťovým a Malým Javorovým štítom nad Veľkou Studenou dolinou a Rovienkami.[1]
Kresaný roh | |||
vrch | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Prešovský kraj | ||
Okres | Poprad | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Povodie | Poprad | ||
Nadmorská výška | 2 305 m n. m. | ||
Súradnice | 49°11′12″S 20°09′40″V | ||
Najľahší výstup | len s horským vodcom | ||
Prvovýstup | Zygmunt Klemensiewicz a Jerzy Maślanka, v zime Valter Delmár a Gyula Komarnicki | ||
- dátum | 30. augusta 1906 | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Kresaný roh | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Názov
Prv ako na štít vystúpili poľskí horolezci upútal pozornosť Karola Englischa, ktorý v štíte videl podobnosť s alpským Schreckhornom. Preto ho nazval tatranským Schreckhornom: Tátra – Schreckhorn, Tátra – Rémszarv. Okolo prvej svetovej vojny boli Rovienková veža a Kresaný roh spoločne označované ako Rovienkové veže (Rovinkitüre, Rovinkitornyok), alebo Rovienkové rohy (Rovinkihörner, Rovinkiszarvak). V prípade potreby ich rozlišovali polohopisnými adjektívami a pokiaľ Kresaný roh nedostal osobitné meno, bol Východnou Rovienkovou vežou.[1]
Turistika
Na vrchol je možné vystúpiť len s horským vodcom.
Prví na vrchole
- v lete Zygmunt Klemensiewicz a Jerzy Maślanka 30. augusta 1906
- v zime Valter Delmár a Gyula Komarnicki 18. marca 1916[2]
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- RADWAŃSKA-PARYSKY, Zofia; PARYSKI, Witold Henryk. Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin : Wyd. Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1. (po poľsky)