Hranatá veža
Hranatá veža (poľ. Graniasta Turnia, nem. Mautstein, maď. Vámkő) je najmasívnejší objekt úseku hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Svišťového štítu po Malý Javorový štít, medzi Rovienkovou priehybou a (Rovienkovou stenou) Vyšným Rovienkovým sedlom (Rovienkovou vežou). Má dva takmer rovnako vysoké končiare, hlavný juhozápadný a vedľajší severovýchodný. Bezprostredne pod hlavným vrcholom je zo strany Veľkej Studenej doliny výrazná kamenná terasa.[1]
| Hranatá veža | |||
| vrch | |||
 Hranatá veža, Rovienková veža, Kresaný roh | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Prešovský kraj | ||
| Okres | Poprad | ||
| Pohorie | Vysoké Tatry | ||
| Povodie | Poprad | ||
| Nadmorská výška | 2 261 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°11′07″S 20°09′31″V | ||
| Prvovýstup | v lete August Otto a Ján Hunsdorfer, v zime Julius Andreas Hefty a Gyula Komarnicki | ||
| - dátum | 20. júla 1897 | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
| |||
| Wikimedia Commons: Hranatá veža | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Názov
Bol ovplyvnený tvarom končiara. Nemci a Maďari videli v Hranatej veži podobu mýtneho kameňa. V podobe Mýtnik prešlo toto meno ojedinele aj do slovenčiny, ale neujalo sa.[1]
Turistika
Na vrchol je možné vystúpiť len s horským vodcom.
Prví na vrchole
- v lete August Otto a Ján Hunsdorfer 20. júla 1897
- v zime Julius Andreas Hefty a Gyula Komarnicki 1. februára 1914[2]
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- RADWAŃSKA-PARYSKY, Zofia; PARYSKI, Witold Henryk. Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin : Wyd. Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1. (po poľsky)
Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.