Kostol svätého Antona Padovského (Prašivá)

Kostol bol vystavaný roku v 1640 na náklady grófa Juraja z Oppersdorfu a zanedlho po svojom dokončení 5. augusta toho istého roku bol zasvätený svätému Ignácovi, obľúbenému patrónovi grófa. Kostol bol opatrený fundáciou vo výške 240 toliarov a strieborným kalichom. Kostol na Malej Prašivej bol v tejto dobe filiálnym kostolom frýdeckej farnosti, hoci stál na území dobrozemskej farnosti, ktorej pripadol až v roku 1791 podpísaním zmluvy medzi frýdeckým farárom Karlom Jozefom Šípom a dobrozemským Jozefom Krupom. Patrocínium bolo zmenené v roku 1673 za Františka Eusebia z Oppersdorfu, lebo toho roku, 14. septembra, bol zasvätený svätému Ignácovi z Loyoly kostol na Borovej v Malenoviciach.

Kostol v Malej Prašivej sa stal onedlho pútnickým miestom, ku ktorému počas pútí smerovali stovky ľudí z celého Tešínska. V roku 1836 obyvatelia dediny Vyšní Lhoty požiadali, aby bol kostol rozobratý a prenesený do ich dediny, pretože svoj kostol nemali, ale dobrozemská farnosť a obyvatelia okolitých dedín nesúhlasili. V rokoch 1842-1872 vo farnosti pôsobil farár František Stáhala, ktorý kostol zabezpečil vtedy neobvyklým bleskozvodom, lebo od blesku vzplanula v roku 1862 veža kostola v Dobrej). Súčasne nechal vymaľovať a u tešínskeho maliara Wankeho zhotoviť obraz svätého Antona Padovského. V čase úradovania farára Jána Kittricha bola položená nová drevená podlaha namiesto dovtedajšej tehlovej a zakúpený nový organ nákladom tešínskeho rádu Alžbetiniek, pretože na púť mal pricestovať kardinál Juraj Kopp, knieža biskup Vratislavský, ktorý išiel prvýkrát po novom oceľovom moste nad Morávkou medzi Vyšnými Lhotami a Raškovicami, na ktorý prispel nemalou čiastkou a ktorý až do svojho zničenia na konci druhej svetovej vojny niesol jeho meno. V roku 1907 bola znovu opravená veža, do ktorej boli vložené drobné mince a listy popisujúce históriu i dobovú opravou kostola.

V roku 1930 bolo sňaté vnútorné obloženie stien, pričom sa zistilo, že drevený plášť kostolíka je značne narušený hnilobou a mravcom hôrnym. Kostol bol reštaurovaný pod vedením tesára Jozefa Volného, ​​v spolupráci s Františkom Kubošom a Jánom Žvakom, a ešte toho istého roku opravený. Došlo k zamaľovaniu pôvodnej maľby realizovanej ešte farárom Stáhalom.

Po Mníchovskej dohode mal kostol patriť Poľsku. Najskôr bolo dojednané, že kostol zostane Doberskej farnosti, ale Druhá poľská republika si vynútila zmenu hraníc, ktorá sa dotkla aj obce Morávky. Regionálna tlač vyzvala obyvateľstvo k poslednej púti k svätému Antoníčkovi, ktorá sa konala v nedeľu 13. novembra v roku 1938. Po požehnaní frýdeckého dekana Brableca púť prerástla do protestného zhromaždenia proti poľskému záboru nielen Prašivej. Druhý deň boli všetky cenné veci vrátane organu prevezené do kostola v Dobrej. V júni roku 1939 sa tradičná púť konala vo Vyšných Lhotách za hostincom, lebo pútnikom z protektorátu bola účasť na púťach na Prašivke zakázaná. Po obsadení Poľska 1. septembra 1939 pripadla Malá Prašivá i s kostolom Nemeckej ríši. V tej dobe ho spravoval farár Jan Foldyna z Dobratice, ktoré taktiež patrili do "Olzagebeitu". Roku 1940 bolo konanie pútí na Prašivú definitívne zakázané.

Na konci II. svetovej vojny, keď Sliezskom prechádzala fronta, bol kostol dňa 4. mája zasiahnutý z Raškovíc dvakrát delostreleckým granátom. Jeden prerazil stenu vpravo pri vchode a roztrieštil schody na povalu, druhý preletel štítom a vyrazil strechou. Oprava prebehla rýchlo, a tak sa púť na Malej Prašivej po 5 rokoch konala znova. V 50. rokoch 20. storočia boli zakázané vonkajšie bohoslužby. Kostol bol ešte niekoľkokrát opravovaný. V nedávnej dobe prešiel rekonštrukciou.[1]

Kostol má jednoduchú konštrukciu. Na obdĺžnu loď, zrubenú z mohutných jedľových trámov nadväzuje mierne odsadené trojboké presbytérium. Nad trojuholníkovým štítom je osadená malá vežička, ktorá je mladšieho dáta. Do poškodenia v čase II. svetovej vojny nebola ihlanovitá, ale cibuľovitá. Celá stavba je pobitá šindľom, aby bola chránená pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, prvýkrát sa tak stalo v roku 1753. Sakristia a chór boli pristavené v roku 1772, v roku 1779 potom kazateľnica. Organ bol zakúpený v roku 1801.

1. Realizace rekonstrukce

• POLÁŠEK, Jaromír. Dřevěné kostely a kaple Moravy a Slezska. Český Těšín : Agave, 2001. ISBN 80-86160-49-1.
• KOLEKTÍV AUTOROV. Dřevěné kostely a kaple v Beskydech a okolí. Český Těšín : Wawreczka Henryk, 2009.

• Drevené kostoly Českej republiky

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kostel svatého Antonína Paduánského (Prašivá) na českej Wikipédii.