Malá Prašivá
Malá Prašivá je vrch v Moravsko-sliezskych Beskydách v blízkosti Vyšní Lhoty pri severnom okraji CHKO Beskydy. Dosahuje výšku 706 m n.m. Na jej vrchole sa nachádza Chata Prašivá a Kostol svätého Antona Padovskeho zo 17. storočia.
Malá Prašivá | |||
vrch | |||
Malá Prašivá od Vyšných Lehôt (2011) | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Moravsko-sliezsky kraj | ||
Okres | okres Frýdek-Místek | ||
Pohorie | Moravsko-sliezske Beskydy | ||
Poloha | Lysohorská hornatina | ||
- výška | 706 m n. m. | ||
- súradnice | 49°38′12″S 18°29′03″V | ||
Wikimedia Commons: Malá Prašivá | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Malá Prašivá | |||
Názov
Pomenovanie "Prašivá" pochádza z predkresťanskej doby, kedy sa do lesov na svahoch hory vyvážali ľudia chorí tzv. Prašivinou.[1]
Poloha
Hora sa nachádza v katastri obce Vyšní Lhoty. Malou Prašivou začína hrebeň, ktorý ďalej pokračuje Prašivou, Čuplom, Lipí, Ropičkou, Príslop, Velkým Lipovým a Ropicou.
Vrchol
Kostol
Takmer na vrchole Malej Prašivej sa nachádza drevený kostol z roku 1640 zasvätený sv. Antonovi Padovskému. Prašivá sa postupne stala významným pútnickým miestom pre Tešínsko aj neďalekú Moravu a Slovensko.[1] Púte sa na Prašivú (ľudovo "Prašivku") konajú doteraz.[1]
Chata
Už od konca 19. storočia sa uvažovalo o tom, že by na Prašivej mala vzniknúť turistická chata. Keď sa 1. septembra 1910 konala ustanovujúca schôdza spolku Beskydskej jednoty sliezskej, jedným z jeho cieľov bola výstavba turistickej chaty na Prašivej. Ich úmysel bol okrem iného motivovaný snahou podporiť turistický ruch Čechov po Beskydách, pretože väčšina vtedajších beskydských turistických ubytovní patrila Nemcom.[2] Beskydská jednota sliezska v roku 1912 odkúpila stavebnú parcelu pri vrchole Prašivej od manželov Velčovských a začala chystať plány na výstavbu. Následkom prvej svetovej vojny však bola stavba chaty odložená a znovu sa o nej začalo uvažovať v roku 1918.[1]
Po sérii príprav sa 11. apríla 1921 začalo s výstavbou chaty podľa projektu místeckého staviteľa Jara Čermáka. Už 2. októbra toho istého roku bola chata oficiálne otvorená.[1][2] Chata mala tri podlažia. V prvom sa nachádzala jedáleň s výčapom, kuchyňou a verandou, druhé poschodie zaberala obytná časť a tretie poschodie rozhľadňa.[1] Na stavbu chaty prispela séria peňažných ústavov, okolitých obcí i drobnejších darcov vrátane Petra Bezruča a T.G. Masaryka, ktorý dokonca prispel sumou 5000 Kčs, čo bola relatívne vysoká suma vzhľadom k celkovému rozpočtu 273 300 Kčs.[1]
Počas druhej svetovej vojny pripadla chata nemeckému turistickému spolku Beskidenverein a prístup do nej bol zakázaný. Po februári 1948 bola chata znárodnená, po roku 1989 pripadla Klubu českých turistov Frýdek-Místek.[1]
Povesti
- Keď v roku 1640 usporiadal v lesoch na Prašivej hon gróf Jiří Oppersdorf, zbadal v lese jeleňa a jal sa ho prenasledovať. Jeleň ho zaviedol hlboko do lesov, ďaleko od grófskej družiny. Keď sa jeleň na chvíľu zastavil, gróf ho postrelil. Rana však nebola smrteľná a jeleň sa vrhol na grófa. Ten v snahe vyhnúť sa jeho ostrým parohom schoval sa za strom, ale jeleň strom prebodol a uväznil v ňom seba i grófa. Až po troch dňoch zúfalstva, bolesti a hladu bol gróf nájdený. Z vďačnosti nad tým, že si zachránil holý život, nechal postaviť na Prašivej drevený kostol, ktorý tam stojí dodnes.[1][3]
- Podľa inej povesti sa dievča, ktorá na deň sv. Antonína t.j. 13.júna dôjde bosá až ku kostolu, do roka vydá.
- Zvon z kostola sv. Antona Padovskeho je vraj mimoriadne účinný pri zvonení na mraky.
Referencie
- SCHULHAUSER, Tadeusz. Chata na Prašivé má 90 let. [s.l.] : [s.n.], 2011-zima. S. 2.
- Historie chaty na Prašivé [online]. Web Chaty Prašivé, [cit. 2015-01-07]. Dostupné online.
- HEGAROVÁ, Věra. Pověsti slezského lidu: Prašivá [online]. Web Regionální knihovny Karviná, [cit. 2015-01-07]. Dostupné online.
Externé odkazy
Literatúra
- MIKULÁŠ, J.L. Povesť o zvončeku vo Vyšných Lhotách na Tešínsku proti mračnám. IN: Český ľud 1927, str. 329 - 330.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Malá Prašivá na českej Wikipédii.