Kleisthenes (Atény)

Obyvateľov Atiky rozdelil na tri časti (trítye – podhorské oblasti, úrodné nížinné oblasti a mesto Atény) a desať územných fýl (gr. fylés). Každú územnú fýlu tvorili tri démy, pričom v každej fýle boli zastúpené všetky tri územné oblasti. Na tomto územnom princípe boli vytvorené nové politické inštitúcie.

Základnou politickou jednotkou bol démos, v čele ktorého stál žrebovaný démarchos. Občania sa zapisovali do príslušného dému, ktorého meno bolo súčasťou mena každého aténskeho občana. Z démov sa žrebovali občania do ďalších politických funkcií.

Vyššou jednotkou bola územná fýla, v čele ktorej stál každoročne volený stratégos. V čase vojny viedol stratégos vojenské oddiely, ktoré tvorili občania fýly. Postupne sa stratégovia stali najvýznamnejšími výkonnými politikmi aj v čase mieru – zabezpečovali výcvik členov fýly, riadili financie, zvolávali ľudové zhromaždenia.

Radu 500 (Bulé ton pentakossion) tvorili každý rok vyžrebovaní občania, z každej fýly 50. Členovia rady sa nazývali prytanovia. Každá fýla si vyžrebovala jednu desatinu v roku, v ktorej jej členovia tvorili kolektívne vedenie štátu (prytaneia). Počas tohto funkčného obdobia muselo byť celých 24 hodín prítomných 3/5 členov príslušnej prytaneie v budove rady (búleutérion), kde prijímali posolstvá z cudzích štátov, rokovali o medzinárodných zmluvách, pripravovali podklady pre rokovanie ľudového zhromaždenia. Na každý deň bol z radov prytanov vyžrebovaný jeden občan, ktorý sa stal formálnou hlavou štátu. Mal k dispozícii kľúče od štátnej pokladnice a štátne pečatidlo. Aténsky občan mohol len raz v živote zastávať túto funkciu.

Najdôležitejšou politickou inštitúciou bolo ľudové zhromaždenie (ekklésia). Tvorili ho všetci aténski občania starší ako 20 rokov, ktorých zvolávali na zasadnutia stratégovia. Ľudové zhromaždenia sa museli zísť na svojom zasadnutí minimálne raz za prytaneiu, ale okrem toho aj podľa potreby, takže zasadnutia ľudového zhromaždenia sa konali približne raz za týždeň. Na ľudovom zhromaždení sa volili (stratégovia, štátni pokladníci) alebo žrebovali (ostatní) úradníci a funkcionári štátu. Na ľudovom zhromaždení sa prijímali zákony, pričom každý občan mal právo navrhovať zákony, ale potom celý rok bol za taký zákon zodpovedný (grafé paranomon). Ak sa v priebehu roka ukázalo, že navrhnutý zákon bol zlý, jeho navrhovateľ bol potrestaný. Na ľudových zhromaždeniach sa prerokúvali zmluvy so zahraničnými štátmi, rozhodovalo sa o mieri a o vojne, schvaľovali sa financie na výstavbu Atén, alebo na budovanie loďstva. Ľudové zhromaždenie malo aj súdne právomoci. Po politických rokovaniach sa žrebovaním vytvárali súdne poroty, ktoré rozhodovali o súdnych sporoch medzi Aténčanmi, ale aj medzi Aténčanmi a členmi aténskeho námorného spolku, dokonca aj medzi členmi aténskeho spolku navzájom. Podľa dôležitosti prípadu (krádež, ublíženie na zdraví, vražda) sa žreboval príslušný počet porotcov z občanov (napr. 50+1, 250+1, 500+1 – aby bol vždy nepárny počet). Najviac občanov muselo byť prítomných pri črepinovom súde (ostrakismos), alebo pri udeľovaní občianskych práv cudzincovi – vtedy sa vyžadovala účasť aspoň 6000 občanov.

Výkonnú moc zabezpečovali úradníci. V Aténach potrebovali ročne asi 700 – 750 úradníkov, ktorí zabezpečovali všetky základné funkcie štátu. Úradníci sa buď volili – v prípade, že sa vyžadovali určité osobitné znalosti alebo schopnosti (napr. stratégovia, štátni pokladníci) alebo sa žrebovali zo všetkých občanov podľa fýl alebo démov. Kleisthenes zastával zásadu, že každý občan, ktorý sa zúčastňuje pravidelne na zasadaniach ľudového zhromaždenia, sa postupne naučí potrebné znalosti pre zastávanie štátnych funkcií. Úradníci boli po skončení funkčného obdobia zodpovední ľudovému zhromaždeniu a ak svoju funkciu nevykonávali správne, mohli byť pokutovaní alebo dokonca odsúdení na smrť (napr. stratégovia po porážke pri Aigospotamoi). Aristoteles o Kleisthenovi raz vyhlásil: Édose tin politéia ston laó (Dal štát ľuďom).

Kleisthenovou reformou bola v Aténach vytvorená demokratická ústava, aká nemala v starovekom Grécku a Ríme obdobu. Účasť na riadení štátu získali všetci občania bez rozdielu pôvodu a bez rozdielu veľkosti majetku. Túto širokú demokraciu obmedzili v Aténach po porážke v peloponézskej vojne.

Najdôkladnejšie dokázal využiť širokú aténsku demokraciu stratég Periklés (ako stratég bol zvolený do funkcie v rokoch 443 – 429 pred Kr.), ktorý sa opieral predovšetkým o najnižšie sociálne vrstvy (podľa Solónovej reformy tzv. théti), ktorí slúžili v aténskom vojsku ako veslári na bojových lodiach. Zabezpečil im diéty (plat) za účasť v porotných súdoch a takisto im platil poplatok (theoretikon) za účasť na náboženských slávnostiach (predovšetkým divadelných predstaveniach, ktoré boli s nimi spojené). Tým im umožnil účasť na politickom živote, predovšetkým účasť na pravidelných zasadnutiach ľudového zhromaždenia, a ich hlasovanie.

Kleisthenove pojmy ako démos a bulé pretrvali v gréckom jazyku dodnes a i dnes sa používajú. Grécke slovo pre parlament je vulí, čo je ekvivalent modernej gréčtiny pre starogrécke slovo bulé. Dimos je v Grécku základnou územnosprávnou jednotkou, na jej čele je Dimarchos.

• Aristoteles: Athénska ústava. Praha 2004.
• BLEICKEN, Joachim: Athénska demokracie. Praha 2007.
• Encyklopedie antiky, Praha 1975, s. v. Kleisthenes
• HRADEČNÝ, Pradečný aj., Dějiny Řecka. Praha: NLN 2007 - 768 s. ISBN 978-80-7106-192-2
• OLIVA, P. Kolébka demokracie: dějiny a kultura klasického Řecka 5.-4. stol. př.n.l Praha: Arista, 2000 - 163 s., 24 cm. ISBN 80-86410-04-8