Ostrakizmus
Ostrakizmus (iné názvy: ostrakismos, črepinový súd) bol postup hlasovania v starovekých Aténach, pri ktorom mohol byť aténsky občan vyhnaný z aténskeho mestského štátu až na 10 rokov.
Ostrakizmus sa zaviedol v aténskej ústave v roku 510 pred Kr. Spočíval v hlasovaní občanov pomocou hlinených črepín starogr. ὄστρακον-óstrakon, slúžiacich ako lacný a dostupný materiál na písanie. Hlasovalo sa o tom, kto je nepriateľ štátu (mesta). Každoročne v januári alebo februári rozhodovalo ľudové zhromaždenie o tom, či je potrebné usporiadať takéto hlasovanie. Ak bolo rozhodnutie kladné, o dva mesiace neskôr sa konal ostrakizmus, pri ktorom mohol každý občan napísať na hlinenú črepinu meno človeka, ktorý podľa jeho mienky predstavoval najväčšie nebezpečenstvo pre obec. Črepiny sa vhadzovali do pripravených nádob na vyčlenenom priestranstve na agore.
V prvom kole sa zrátal počet hlasovacích črepín, ktorý ak prekročil kvórum 6 000, tak bolo hlasovanie platné. V druhom kole sa spočítali hlasy pre jednotlivé mená na črepinách a ten občan, ktorého meno sa objavilo najčastejšie musel do dvoch dní opustiť Atény na 10 rokov. Vrátiť sa nesmel pod hrozbou smrti.
Ostrakizmus zaviedli ako ochranu proti tyranii a bol prostriedkom politického boja. Nebol trestom, postihnutému občanovi nezabavili ani majetok a mohol si najať prostredníka na jeho spravovanie. Po 10 rokoch sa smel bez ujmy vrátiť naspäť.
V niektorých prípadoch bol zvláštnym výnosom ostrakizovanému povolený predčasný návrat. Napríklad v dobe hroziaceho perzského vpádu v roku 479 pred Kr. povolali z vyhnanstva vojvodcov Aristeida a Periklovho otca Xanthippa.