Karolína Bonapartová

Mária Annunziata Karolína Muratová [2], za slobodna Bonaparteová (tal. Maria Nunziata Carolina Buonaparte; * 25. marec 1782 – † 18. máj 1839) bola siedme dieťa a tretia dcéra Carla Buonaparteho a jeho manželky, Letízie Ramolinovej, ktoré prežilo detstvo. Bola tiež mladšia sestra Napoleona I. Bonaparte. Jej celý titul znel: Princezná Francúzska, Veľkovojvodkyňa Bergská a Klévska, Kráľovská manželka Neapolska a Scílie, Muratská princezná a liponská kontesa.

Karolína Bonapartová
Francúzska princezná, Veľkovojvodkyňa Bergská a Klévska, Kráľovská manželka Neapolska a Scílie, Muratská princezná a liponská kontesa
Panovanie
Panovanie1808 – 1815 [1]
Biografické údaje
Pôvodné menoMária Annunziata Karolína Muratová
Narodenie25. marec 1782
Ajaccio, Korzika
Úmrtie18. máj 1839 (57 rokov)
Florencia
Rodina
Manžel
Joachim Murat
(1800 – 1815)
Francesco Macdonald
(1830 – 1839)
OtecCarlo Buonaparte
MatkaLetízia Ramolinová
Odkazy
Karolína Bonapartová
(multimediálne súbory na commons)
Historický portál
Biografický portál

Karolína sa narodila v meste Ajaccio na Korzike. Medzi jej starších súrodencov patrili Jozef Bonaparte, neapolský a španielsky kráľ, Napoleon Bonaparte, francúzsky cisár, Lucien Bonaparte, Elisa Bonaparte, toskánska veľkovojvodkyňa, Ľudovít Bonaparte, holandský kráľ, Paulína Bonaparte, guastallaská vojvodkyňa. Karolínin mladší brat Jérôme Bonaparte bol vestfálskym kráľom.

Prvé manželstvo

V roku 1793, počas Francúzskej revolúcie, sa Karolínina rodina presťahovala do Francúzska. Tam sa zamilovala do Joachima Murata, bratovho generála. 20. januára 1800 [1] sa zaňho Karolína, vtedy 17-ročná, vydala. Spočiatku bol Karolínin brat Napoleon proti tomuto manželstvu, no aj vďaka vplyvu svojej manželky Jozefíny de Beauharnaisovej, svadbu povolil.

Neapolská kráľovná

Ambiciózna, extravagantná a mocichtivá Karolína sa 15. marca 1806 stala veľkovojvodkyňou bergskou a klévskou. 1. augusta 1808 sa nakoniec stala aj neapolskou kráľovnou [3]. Karolína veľmi neznášala svoju švagrinú, Joséphine de Beauharnaisovú a jej deti z predchádzajúceho manželstva. Práve Karolína zariadila pre svojho brata Napoleona milenku Eleonóore Denuelleovú, ktorá mu porodila prvé nemanželské dieťa. Tým dokázala bratovi, že on je plodný, ale jeho manželka Jozefína nie je (keďže ich manželstvo bolo bezdetné).

Keď si neskôr Napoleon vzala svoju druhú manželku Máriu Lujzu Rakúsku, bola Karolína poverená a zodpovedná za jej príchod do Francúzska. Po tom, ako sa stretli na hraniciach Rakúska a jej vojvodstva, Karolína donútila Máriu Lujzu, aby všetku svoju batožinu, služobníctvo a dokonca aj psa zanechala na rakúskych hraniciach.

Manželova poprava a rakúsky exil

Keď Mária Lujza porodila svojmu manželovi Napoleonovi syna, budúceho Napoleona II., stratila Karolína všetku nádej, že by sa následníkom jej brata mohol stať je syn Karol Ľudovít Napoleon Murat. Následným úplne nelogickým a netaktickým postupom kráľa Joachima Murata, kedy niekoľkokrát zmenil stranu vo vojne proti Napoleonovi, napriek tomu, že sa Metternich snažil udržať Muratovcov na neapolskom tróne, bol nakoniec Joachim Murat na rozkaz bourbonského kráľa Ferdinanda I. 15. októbra 1815 popravený zastrelením v Pizzo (Kalábria) [3]. Vdova Karolína utiekla do rakúskeho exilu, kde žila v Terste pod pseudonymom „grófka z Lipona“ (čo je anagram od Napoli (Neapol)).

Druhé manželstvo

V roku 1830 sa vydala za Francesca Macdonalda (1777 – 1837), ktorý bol v rokoch 1814 a 1815 ministrom vojny v Neapolskom kráľovstve, a s ktorým žila vo Florencii až do roku 1839, kedy zomrela [1]. Toto manželstvo zostalo bezdetné.

Potomkovia

Pozri aj

Iné projekty

Referencie

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Caroline Bonaparte na anglickej Wikipédii, Bonaparte cs na neurčenej Wikipédii a na neurčenej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.