Joachim Murat
Joachim-Napoléon Murat (* 25. marec 1767, Labastide-Fortuniere, Francúzsko – † 13. október 1815, Pizzo, Taliansko), kráľ Neapola a Sicílie, veľkovojvoda z Bergu a Kleve, maršal Francúzska.
| Joachim Murat | |||
 | |||
| Narodenie | 25. marec 1767 Labastide-Fortuniere | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 13. október 1815 (48 rokov) Pizzo | ||
| Manželka | Karolína Bonapartová | ||
| Deti | Achille (1801 – 1847), Laetizia (1802 – 1859), Lucien (1803 – 1878), Louise (1805 – 1889) | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Život
Narodil sa v Labastide-Fortuniere v Gaskonsku. Otec bol krčmár Pierre Murat-Jordy a matka Jeanne Loubières. Ako dvadsaťročný sa stal vojakom jazdectva. 3. októbra 1795 (13. vendémiairu, III. roku republiky) pomohol Napoleonovi potlačiť vzburu v Paríži tým, že sa zmocnil diel v ohrozenej oblasti. Napoleon ocenil jeho statočnosť a ich cesty sa spojili na najbližších dvadsať rokov. Zúčastnil sa prevratu z 18. a 19. brumairu roku (z 9. na 10. november 1799), ktorý vyniesol Napoleona Bonaparta na post konzula. Stal sa Napoleonovým generálom a 19. mája roku 1804 aj francúzskym maršalom. V zostave Napoleonovej armády sa zúčastnil egyptského ťaženia (1798 – 1799), bitky pri Marengu (1800), bitky pri Slavkove (1805), bitky pri Jene (1806), bitky pri Eylau (1807), ťaženia do Ruska (1812) i bitky národov pri Lipsku (1813). Hoci bol Murat odvážnym vojakom, chýbal mu strategický talent a často robil unáhlené a nesprávne rozhodnutia.
Napoleon Bonaparte k nemu mal dôveru a dal mu za manželku svoju sestru Karolínu. Chcel byť španielskym kráľom, čo sa mu nepodarilo presadiť, pretože cisár preferoval na posty vládcov príslušníkov vlastnej rodiny. V roku 1806 sa však stal veľkovojvodom z Kleve a Bergu. O dva roky neskôr Napoleon predsa len súhlasil s tým, aby prevzal post neapolského kráľa po Josephovi Bonaparte, ktorý sa stal španielskym kráľom. V Neapole ho však kontroloval Antoine Christophe Saliceti, neapolský minister polície a Napoleonov priateľ ešte z mladosti. Kráľ Joachim bol medzi ľuďmi obľúbený pre svoju láskavosť a štedrosť, medzi jeho slabé povahové stránky patrila ľahkomyseľnosť, prehnaná ambicióznosť a domýšľavosť.
V Neapolskom kráľovstve Joachim Murat vládol až do roku 1815, keď niekoľkokrát zmenil stranu a nakoniec ho odmietla akceptovať za kráľa ako protifrancúzska koalícia, tak aj Napoleon I.
Po Waterloo bol odsúdený na smrť za podiel na únose a poprave Louisa Antoina de Bourbon-Condé, vojvodu z Enghienu. Joachim Murat bol popravený zastrelením, jeho telo skončilo v hromadnom hrobe. Na parížskom cintoríne Père Lachaise je možné vidieť iba jeho kenotaf.
Literatúra
- ATTERIDGE, A. H.: Maršál Murat - král neapolský. Brno : Bonus A, 1997. 288 s. ISBN 80-85914-53-0