Karel Absolon

Po absolutóriu klasického gymnázia v Brne vyštudoval v Prahe zoológiu a roku 1907 sa habilitoval na súkromného docenta fyzického zemepisu. Už od konca 19. storočia sa venoval prieskumu Sloupských jaskýň a zberu jaskynného hmyzu.

Roku 1907 nastúpil ako kustód zoologických zbierok do Moravského múzea v Brne.[1]

Paleolitom sa začal zaoberať až od roku 1918, keď vo svojom oddelení usporiadal zakúpené zbierky M. Kříže a K. J. Mašky. Rozhodujúcim podnetom bol list Viedeňského profesora J. Bayera, upozorňujúci na Freisingove úspešné sondáže v dosiaľ nedotknutých Dolních Věstonicích. Absolon okamžite pochopil možnosť zavŕšiť slávne objavy svojich predchodcov a dobyť si svetové meno. Ďalších 15 rokov na tomto programe systematicky pracoval – získaval subvencie na výskum, organizoval zájazdy novinárov, získaval sponzorov expozície Anthropos na brnianskom výstavisku. Svoj výskumy popularizoval početnými prednáškami, účasťou na mnohých kongresoch a bohato ilustrovanými článkami v najrozšírenejšom spoločenskom časopise The Illustrated London News.

Věstonická venuša

Ku svojim päťdesiatinám získal roku 1927 na Karlovej univerzite kreslo „bezplatného riadneho profesora pre odbor geografie, paleoantropológie a zoogeografie“. Medzi rokmi 1925 a 1930 nechal paralelne s Věstonicami skúmať jaskyňu Pekárnu, ale pretože veľa cestoval a súčasne organizoval objavné práce v okolí Macochy (sprístupnenej roku 1933 „vodnou cestou“ na podzemnej Punkve), navštevoval svoje vykopávky len zriedka. V Dolních Věstoniciach ich de facto vykonával jeho laborant Emanuel Dania, v Pekárni nemecký učiteľ Rudolf Czižek.

Z paleolitických lokalít sa zaujímal ešte o Ondratice a Otaslavice (hlavne o tzv. gigantolity). V Predmostí, ničenom tehliarňami, občas zorganizoval záchranné akcie a výkupy nálezov od miestnych robotníkov. V záujme komplexného výskumu moravského paleolitu zhromaždil niekoľko špecialistov rôznych odborov (archeológa J. Skutila, geológa K. Zapletala a paleontológa A. Stehlíka). Spoločne zostavili prvú interdisciplinárnu „správu čs. subkomisie“ pre výskum fosílneho človeka, pod ktorej hlavičkou potom publikoval výskumy. Svoje názory presadzoval s neochvejnou istotou a intoleranciou: starý paleolit u nás neexistoval, zo stredného len tzv. šipkien, keď neandertálci zostúpili pod tlakom nastupujúceho posledného zaľadnenia z Álp do nížin. Najstaršie súvislé osídlenie možno zhrnúť do kremencového „preaurignaciénu“, ktorý prišiel z východu a pokračoval tzv. „vyvinutým aurignaciénom“, t. j. kultúrou lovcov mamutov (dnes gravettién). Podobne nerozpoznával na území Slovenska žiadny mezolit, miesto neho u nás predpokladal hiát, doložený sintrovou vrstvou v Pekárni; tamojší profil prehlásil za „klasický“. Zo zahraničných bádateľov kritizoval toto poňatie hlavne L. Zotz, zatiaľ čo českí archeológovia sa s ním rozlúčili v tichosti.

Absolonov najväčší cieľ – vybudovanie vedeckého ústavu Anthropos pre výskum pleistocénneho človeka – sa nepodarilo realizovať ani za prvej republiky (4. novembra 1938 bol penzionovaný), ani za protektorátu, kedy mu druhé (už ríšskonemecké) vedenie MZM prestalo venovať pozornosť. Po vojne sa už k svojim projektom nedostal, ale vo svojom byte na Všetičkovej ulici ochotne prijímal mladých adeptov speleológie a archeológie, napr. J. Jelínka a K. Valocha. Na základe svojich 10 balkánskych výprav z rokov 1908 – 1922 písal rozsiahle kompendiá juhoslovanskej krasológie a biospeleológie, ktorých vydania sa mohol dočkať len ťažko. Univerzitné vzdelanie v odbore archeológie Absolonovi chýbalo, ale veľká pracovitosť, organizačné schopnosti a propagačný talent spôsobili, že jeho meno dodnes vyvoláva predstavu veľkých archeologických a speleologických objavov. Obrovská knižnica, ktorú zhromažďoval po celý život, je dnes uložená v jeho pamätníku v Ústave Anthropos Moravského zemského múzea v Brne.

• sídlisko lovcov mamutov pri Dolních Věstoniciach s objavom tzv. Věstonickej venuše[1]
• objav Punkevních jaskýň v Moravskom krase a ich prepojenie s priepasťou Macochou
• opísal desiatky druhov jaskynných živočíchov, z ktorých niektoré boli po ňom i pomenované: (Absoloniella cylindrica, Bythonomus absoloni a ďalšie)[1]

• Výzkum stanice lovců mamutů v Dolních Věstonicích (1938) [1]
• Přehistorický výzkum jeskyně Býčí skály (1945) [1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karel Absolon

• MZM - Karel Absolon
• Karel Absolon v databáze Libri

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel Absolon na českej Wikipédii.