Věstonická venuša

Sošku paleolitickej krásky objavil 13. júla, 1925 v popolišti v hornej časti pravekého náleziska medzi Dolnými Věstonicami a Pavlovom tím známeho speleologického a archeologického bádateľa profesora Karla Absolona. Hoci sa profesor Absolon väčšinou označuje ako objaviteľ Vestonickej venuše, v čase objavu nebol v lokalite nálezu prítomný. Soška ležala v zvyškoch pravekého ohniska rozlomená na dva kusy, ktoré spočiatku ani nevyzerali, že patria k sebe. Až po očistení sa ukázalo, že celok pripomína tvar ženskej postavy.

Soška venuše je 11,5 cm vysoká a v najširšej časti, v bokoch, má šírku 4,3 cm. Materiál, ktorý bol na jej výrobu použitý, je pravdepodobne zmesou hliny a vápenca, obdobné drobné plastiky boli pritom väčšinou zhotovované z kameňa alebo kostí. Zo zaujímavostí uveďme malý detail tváre bez krku, rozmery poprsia (ľavý prsník je väčší) a bokov. Na zadnej strane sú viditeľné ryhy, ktoré pravdepodobne predstavujú tukové záhyby.

V lete 2004 bola soška preskúmaná na tomografe. Cieľom skúmania bolo po 80 rokoch už po štvrtýkrát modernou technológiou zistiť zloženie materiálu, z ktorého bola Venuša vyrobená. Výsledky potvrdili, že materiálom je jemná hlina s prímesou malých bielych čiastočiek, ktoré môžu byť kúskami vápenca, alebo úlomkami kostí. Na jednom boku sošky sa zachoval odtlačok prsta asi desaťročného dieťaťa.

V súčasnosti je soška Věstonickej venuše majetkom Moravského zemského múzea v Brne. Jej hodnota je nevyčísliteľná, americkí starožitníci ju stanovili na 40 miliónov dolárov.

• 
  Vestonická venuša
• 
  Vestonická venuša zo zadu
• 
  Vestonická venuša z ľavej strany
• 
  Vestonická venuša z pravej strany

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Věstonická venuše na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Věstonická venuša