Kapsička pastierska
Kapsička pastierska (lat. Capsella bursa-pastoris) je rastlina z čeľade kapustovité.
Charakteristika
Kapsička pastierska je jednoročná alebo dvojročná rastlina. Rozkonárená alebo rovná, 10-30 cm vysoká byľ vyrastá z prízemnej ružice perovito delených listov. Listy sú sediace a kopijovité. Malé viacpočetné kvety bielej farby sú v riedkych strapcoch navrchu stonky. Plochý plod - šešuľka - obsahujúci niekoľko semien tvarom pripomína kapsu, ktoré kedysi nosievali pastieri. Kvitne od marca do novembra.
Výskyt
Táto burina sa vyskytuje po celom svete od nížin až po horské oblasti, nevyskytuje sa iba napríklad v odľahlých novovzniknutých ostrovoch. Rastie najmä pri cestách, na medziach, úhoroch, rumoviskách a lúkach.
Využitie
Obsahuje cholín, prolín, tyramín, hystamín, flavónový glykozid diosmín, triesloviny, éterický olej, živice, inozit, vitamíny A, B, C, E a K, sacharidy, kyseliny, saponíny, alkaloidy, flavonoidy, vápnik, draslík, síru, meď, mangán, vlákninu, obsahuje tiež vysoké množstvo antioxidantov a chlorofylu. Vďaka týmto látkam je kapsička pastierska liečivá a mierne jedovatá.
Používa sa na zastavenie vnútorného krvácania (zvyšuje zrážavosť krvi), na zastavenie krvácania z nosa, pri hemoroidoch, na rany, ekzémy a pri chorobách močových orgánov. V minulosti sa používala aj na zastavenie krvácania pri pôrode či otvorených ranách. Je mierne jedovatá, preto sa jej nemôže vnútorne užívať veľké množstvo.