Gao Xingjian
Gao Xingjian (čín. 高行健 – Kao Sing-ťien, pchin-jin: Gao Xingjian; * 4. január 1940, Kan-čou, Čína) je francúzsky románopisec, dramatik, prekladateľ, literárny kritik a maliar čínskeho pôvodu, laureát Nobelovej ceny za literatúru z roku 2000. Prekladá predovšetkým diela Samuela Becketta a Eugèna Ionesca. Od roku 1988 žije vo Francúzsku a od roku 1998 je francúzskym štátnym občanom.
| Kao Sing-ťien | |||
 čínsky spisovateľ | |||
| Narodenie | 4. január 1940 (79 rokov) Kan-čou, Ťiang-si, Čína | ||
|---|---|---|---|
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Narodil sa v Kan-čou v provincii Ťiang-si.
Je známy ako priekopník absurdnej drámy v Číne, predovšetkým pre svoje hry Poplašný signál (绝对信号, 1982) a Zastávka autobusu (车站, 1983). Bol ovplyvnený európskym modelom divadla, čím si v Číne získal povesť avantgardného spisovateľa. Jeho ďalšie hry Divosi (野人, 1985) a Druhý breh (彼岸, 1986) boli už vládou otvorene kritizované.
V roku 1986 mu bola chybne diagnostikovaná rakovina pľúc a začal svoju desaťmesačnú cestu pozdĺž rieky Jang-c’-ťiang, ktorú opísal v knihe Hora duše (灵山, 1989). Toto dielo, majúce z časti charakter románu, z časti pamäti, bolo prvýkrát publikované v roku 1989 na Taiwane. Kombinuje literárne žánre a rozprávačské techniky a je obzvlášť zmieňované Nobelovou komisiou ako „jedna z tých jedinečných literárnych kreácií, ktoré sa zdajú byť neporovnateľné s čímkoľvek, s výnimkou sebou samých“[chýba zdroj].
V roku 1987 sa presťahoval do Paríža. Jeho hra Uprchlíci (1989), vzťahujúca sa k udalostiam udalostiam na námestí Nebeského pokoja, bola v Číne zakázaná.
Aj keď čínske médiá a vláda obyčajne prechádzajú dielo Kao Sing-ťiena mlčaním, štátom riadený list Yangcheng Evening News v roku 2001 jedno z jeho diel skritizoval. Čínsky kritik ho označil za „príšerného spisovateľa“ a to, že získal Nobelovu cenu, označil za „absurdné“[chýba zdroj].
Iné projekty