Kalamata
Kalamata (gr. Καλαμάτα) je prístavné mesto v regióne Messinia na juhu Peloponézu v Grécku. Má okolo 60-tisíc obyvateľov. Je to dôležité centrum gréckej kultúry.
Dejiny
História osídlenia Kalamaty siaha do mykénskej kultúry, kedy tu existovalo mesto zvané Φαραί (Farai), ktoré spomína aj Homér. Toto mesto sa nachádzalo na pahorku kde dnes stojí stredoveký hrad. Počas klasického staroveku mesto patrilo pod vplyv neďalekej Sparty. Od 2. storočia patrilo Rímu. Cestovateľ Pausanias píše, že v meste Fares sa nachádzal chrám bohyne Tyché a boha Apolóna. Poslednú správu o meste Fares máme z roku 535, kedy boli jej obyvatelia poväčšine kresťania. V nasledujúcom storočí sa tu usadilo množstvo Grékov z vnútrozemia Peloponézu, ktorý obsadili Slovania. Po porážke Slovanov sa význam mesta zväčšil, keďže tu žilo veľké množstvo ľudí. Neskôr tu vznikol kláštor, Παναγία την Καλομάτα (Panaja tin Kalomata), podľa ktorého sa aj pomenovalo mesto. Meno pochádza z gréckeho slova kala matia (dobré oči).
Od 13. storočia patrila Kalamata pod európsku križiacku vládu. V tejto dobe tu vznikol aj stredoveký hrad, ktorý však dobyli grécki a slovanskí protifeudálni povstalci z mesta Janitsa. V 15. storočí mesto definitívne ovládli Turci. V roku 1821, počas Gréckej vojny za nezávislosť, mesto oslobodili grécki povstalci pod vedením Theodorosa Kolokotronisa, Papaflessasa, Nikitarasa a Petrosa Mavromichalisa.
Dnes
Dnes je Kalamata druhé najväčšie mesto na Peloponéze, po Patre. Je to obľúbené turistické mesto s prístavom, nachádzajú sa tu rôzne bary, tradičné taverny, historické centrum a stredoveký hrad. Symbolom mesta je aj byzantský kostol Ekklisia Ajon Apostolon (Kostol Svätých Apoštolov) z 11. – 12. storočia, kde sa nachádzajú nástenné maľby zo 14. storočia. Z mesta Kalamata pochádza aj známy ľudový grécky kruhový tanec Kalamatianos, ktorý má ešte staroveký pôvod.
