Tyché
Tyché alebo Tycha alebo zastarano Tyche (starogr. Τύχη – Tyché, lat. Fortuna) bola podľa starogréckej mytológie dcéra Titana Ókeana a jeho manželky Tethye, bohyňa šťastnej náhody, jedna z, podľa mena známejších, Ókeanovien. Podľa iných verzií bola dcérou boha Herma a bohyne Afrodity. Grécky historik Polybius veril, že keď nie je možné objaviť príčiny po väčšinou šťastných alebo náhodných udalostí ku ktorým sa žiadny určitý dôvod nenašiel, ako sú povodne, suchá, mrazy alebo dokonca aj veci v politike, potom príčinu týchto udalostí možno spravodlivo pripísať Tyche.
Grécke slovo tyché označovalo pôvodne všetko, čo stretáva človeka bez vedomého prispenia jeho vôle, všetky udalosti a príhody, šťastné i nešťastné, premenlivosť osudu a konečne osud sám. Tak ako bol vrtkavý osud, premenlivé bolo i šťastie, ktoré stálo pri ľuďoch. Jedným šťastie prialo až do konca ich života, iných zrážal rozmarný osud do priepasti rovno z vrcholu. Všetko okolo sa menilo v závratnom tempe a nik nemohol s istotou predvídať, čo mu prinesie nasledujúci deň. Všetko riadila náhoda, tyché. A pretože sa ľudia nemohli zbaviť presvedčenia, že za touto premenlivosťou osudu sa skrýva akási nepochopiteľná a bližšie neurčená vyššia moc, začalo sa hovoriť o všemocnej bohyni Tyché. Jej moc bola nekonečná: riadila nielen všetko dianie vo svete ale vládla i nad osudom každého človeka. Veľmi výstižne to napísal básnik a dramatik Menandros:
Uctievanie
Stále viac počas Hellenistickej periódy si mestá uctili svoju vlastnú špecifickú ikonickú verziu Tyche, ktorá nosila nástennú korunu (korunu ako múry mesta).
Tyche mala chrámy v Cézarei Maritima , Antiochii , Alexandrii a Konštantínopole . V Alexandrii bol Tychaeon , grécky chrám Tyche, opísaný Libaniusom ako jeden z najkrajších z celého elenistického sveta.
Bola jedinečne uctievaná v Itanose na Kréte , ako Tyche Protogeneia , spojená s aténskou protogénia ("prvorodená"), dcéra Erechtea , ktorej obetavosť zachránila mesto.
| „ | Choďte mi s rozumom! Nech tomu hovoríte
ako chcete - rozum alebo hoci boží dych - nič takého v tom nie je, je v tom vždy Tyché. To ona všetko riadi, spravuje, všetkým točí. Človečia prezieravosť je len hlúposť, dym... |
“ |
Žila na Olympe, kde sa väčšinu času zdržiavala v prítomnosti najvyššieho boha Dia. Ako sprievodkyňu bohov ju poznala staršia mytológia; v období helenizmu sa vyvinula na bohyňu so samostatnou pôsobnosťou.
Vo všeobecnosti patrila k obľúbeným božstvám, tak medzi bohmi ako i medzi ľuďmi, čo bolo, vzhľadom na jeho funkciu, pochopiteľné. Ľudia sa ju snažili si nakloniť aby sa im ušlo z jej povestného rohu hojnosti. Básnici ju oslavovali, o pomoc sa k nej utiekali námorníci túžiaci po bezpečí prístavu ako aj ľudia túžiaci po mieri a pokojnom živote. Rady ju uctievali ako svoju patrónku a ochrankyňu i mnohé mestá; napr. v meste Délos jej bol zasvätený okrsok.
Známych je niekoľko jej sôch, kde je zobrazená ako žena s roztiahnutými rukami stojaca na guli či sediaca, na hlave s korunou z mestských hradieb. K pozoruhodným dielam patrí socha Tyché Antiochijská, rímska kópia z 3. stor. pred Kr. (vo Vatikánskych múzeách) či Tyché Thessalonická zo začiatku 4. stor. pred Kr. v Archeologickom múzeu v Solúne.
Do dnešných čias je Tyché známejšia pod latinským menom Fortuna.
Zdroje
- V. Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Mladé letá, Bratislava, 1980
- J. Parandowski, Mytológia, Tatran, Bratislava, 1980