Juraj Láni

Pochádzal z uhorského šľachtického rodu Lányovcov. Jeho osud sa veľmi podobal na život Jána Simonidesa. Študoval v Skalici, Trenčíne, Spišských Vlachoch, v Sabinove a Levoči, a napokon na univezite vo Wittenbergu (rovnako ako Simonides) a v Rostocku. Po ukončení štúdia pracoval ako vychovávateľ, evanjelický rektor a farár. Podobne ako Simonides bol po odhalení Wesselényiho sprisahania väznený a odsúdený na neapolské galeje, odkiaľ sa mu podarilo ujsť. Chvíľu pobýval v Branči, no potom odišiel do Lipska, kde sa venoval štúdiu a získal viacero akademických hodností. Pracoval tu ako univerzitný profesor a učiteľ.

Písal v latinčine a nemčine a zameriaval sa najmä na memoárové prózy a cestopisy, ale písal tiež príležitostnú poéziu. Počas svojho pôsobenia na školách sa venoval aj tvorbe školských divadelných hier, písaniu dišpút, polemických listov a kázní. Vo svojich dielach využíva ľudové vyjadrovacie prostriedky, dialógy, no taktiež vkladá do svojich diel nielen dobrodružné prvky, ale aj silné emocionálne vzrušenie.

• 1675 – Dávidov prak proti Goliášovi (Funda Davidis contra Goliath)
• 1676 – Krátke a pravdivé historické vyrozprávanie ukrutného a takmer neslýchaného pápeženeckého väzenia (Kurze und wahrhafte historische Erzählung von der grausamen und fast unerhörten papistischen Gefängnis)
• 1677 – Pápeženecko-jezuitská bezočivosť (Thraso papaeo-jesuiticus)
• 1682 – Hermes a Aténa alebo Oslavné reči rozličného druhu (Hermathena sive Orationes panegyricae diversi argumenti)
• 1685 – Školský Agapetus, zvedený a naspäť privedený (Agapetus scholasticus seductus et reductus)