Juraj Kapinaj

Narodil sa 1. marca 1904 v Badíne. Učiteľský ústav absolvoval v Banskej Bystrici (1923). V rokoch 1923 – 1931 pôsobil ako učiteľ. Istý čas bol riaditeľom meštianskej školy v obci Pruské.[2] V rokoch 1931 – 1950 pôsobil ako referent Ministerstva školstva a národnej osvety a Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre školstvo a národnú osvetu (neskôr názov Povereníctvo SNR pre školstvo, vedy a umenie), neskôr pracoval opäť ako učiteľ.

Kapinaj patril k sociálnym demokratom, ktorý sa organizovali v občianskej zložke domáceho odboja počas druhej svetovej vojny. Najskôr pracoval v odbojovej skupine Demec vedenej Michalom Zibrínom,[3] po jej rozbití v lete 1941 pôsobil v skupine Flóra,[4][3] ktorá nadviazala na činnosť skupiny Demec. V roku 1941 ho pre túto činnosť zatkla Ústredňa štátnej bezpečnosti.[5]

Od roku 1939 pracoval vo vedení Ústredného výboru Sociálnodemokratickej strany na Slovensku (SDS) v Bratislave.[6][7] Podľa Gustáva Husáka sa v jeseni 1943 Kapinaj pokúsil utvárať organizácie SDS zastrešené revolučným výborom (Ústredný výkonný výbor ilegálnej sociálnodemokratickej strany) a dožadoval sa primeraného zastúpenia v SNR.[8] Od 5. septembra 1944[9] do 3. septembra 1946[pozn 1] bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za socialistický blok.[10] Na porade SDS 16. septembra 1944, deň pred zlučovacím zjazdom s Komunistickou stranou Slovenska (KSS), verejne vyjadril výhrady voči zjednoteniu strán a spolu s Alexandrom Bahurinským odporúčal počkať so zlučovaním na oslobodenie.[11][12] Taktiež rovnako ako Bahurinský upozorňoval na nedostatočné zastúpenie sociálnych demokratov v štruktúrach KSS a v štátnych orgánoch, nezodpovedajúce prísľubu o 40 % zastúpení, ktorý im dali komunisti pri sformovaní socialistického bloku na začiatku povstania.[13]