Štefan Šutaj

Narodil sa 1. novembra 1954 v Michalovciach a v rokoch 1956 – 1980 žil v Ložíne, kde navštevoval základnú školu (1. – 4. ročník). Následne vyštudoval druhý stupeň základnej školy v Bracovciach (5. – 9. ročník) a Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Michalovciach.[1]

V rokoch 1973 – 1977 absolvoval magisterské štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (od roku 1997 súčasť Prešovskej univerzity v Prešove) v odbore slovenský jazyk a história. V roku 1985 mu bola Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied udelená vedecká hodnosť kandidáta vied v odbore československé dejiny. Roku 1984 vykonal rigorózne skúšky na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove a získal titul doktora pedagogiky v odbore teória vyučovania dejepisu. V roku 2001 po úspešnej habilitácii na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove získal vedecko-pedagogickú hodnosť docenta v odbore slovenské dejiny a v roku 2002 mu komisia pre historické vedy Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti udelila vedeckú hodnosť doktora vied. V roku 2005 získal vedecko-pedagogickú hodnosť profesora v odbore slovenské dejiny na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.[2][3][4][5]

Od roku 1977 pôsobí na Spoločenskovednom ústave Slovenskej akadémie vied v Košiciach, ktorého bol v rokoch 1992 – 2004 riaditeľom a od roku 2004 je vedúcim oddelenia histórie tohto ústavu.

Je zodpovedným riešiteľom národného projektu Problémy právního postavení menšin v praxi a jejich dlouhodobý vývoj (2012 – 2015) a spoluriešiteľom národného projektu Hrady na Slovensku. Interdisciplinárny prierezový pohľad na fenomén hradov (zodpovedný riešiteľ Ján Lukačka; 2013 – 2017).

Podieľal sa na etablovaní Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) a založil Katedru histórie Filozofickej fakulty UPJŠ, ktorá vznikla k 1. októbru 2008 a svoj prvý ročník otvorila v akademickom roku 2009/2010.[6] Vedúcim tejto katedry bol do roku 2012, od kedy pôsobí ako zástupca vedúceho katedry, Martina Pekára. Zabezpečuje výučbu predmetov týkajúcich sa slovenských dejín po roku 1945, francúzskej a slovenskej historiografie a vedie historický proseminár.[3]

Vybrané vedecké monografie

• Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom. Prešov : Universum, 2014. 402 s. ISBN 9788089046850.
• Maďarská menšína na Slovensku v 20. storočí. Bratislava : Kalligram, 2012. 398 s. ISBN 9788081016387.
• Magyarok Csehszlovákiában 1945 – 1948 között [Maďari v Československu v rokoch 1945 – 1948]. Budapest : Lucidus Kiádo, 2008. 291 s. ISBN 9789639465497.
• Nútené presídlenie Maďarov do Čiech. Prešov : Universum, 2005. 156 s. ISBN 8089046290.
• Slovenské občianske politické strany v dokumentoch (1944 – 1948) [elektronický zdroj]. Košice : SAV, 2002. [564] s. ISBN 8096718223.
• Občianske politické strany na Slovensku v rokoch 1944 – 1948. Bratislava : Veda, 1999. 308 s. ISBN 8022405833.
• Maďarská menšina na Slovensku v rokoch 1945 – 1948. Bratislava : Veda, 1993. 196 s. ISBN 8022402095.
• "Akcia Juh" – odsun Maďarov zo Slovenska do Čiech v roku 1949. Praha : Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1993. 84 s. ISBN 8085270145.
• Reslovakizácia. Košice : SAV, 1991. 67 s.

Vybrané kapitoly vo vedeckých monografiách

• The Magyar minority in Slovakia before and after the Second World War. In Teich, Mikuláš – Kováč, Dušan – Brown, Martin D. (eds.). Slovakia in History. Cambridge : Cambridge University Press, 2011. ISBN 9780521802536, pp. 269-283.
• Slovenskí Maďari a rok 1968. In Londák, Miroslav – Sikora, Stanislav (eds.). Rok 1968 a jeho miesto v našich dejinách. Bratislava : Veda, 2009. ISBN 9788022410953, s. 194-210.

Vybrané články vo vedeckých časopisoch

• Vznik Strany slobody a formovanie jej programu v prvých rokoch po oslobodení. In Historický časopis. ISSN 0018-2575, 1988, roč. 36, č. 1, s. 59-77.
• Príprava nového programu Demokratickej strany roku 1947. In Historický časopis. ISSN 0018-2575, 1998, roč. 46, č. 2, s. 294-318.