Juraj Holček

Juraj Holček sa narodil v Pudmericiach vo vtedajšej bratislavskej župe (v súčasnosti Budmerice, okres Pezinok) dňa 5. apríla 1811 ako syn mlynára.

Základnú školu navštevoval v Budmericiach v rokoch 1817 – 1823, ktorú neskôr štedro podporoval. Vyštudoval Normálku v Modre, gramatiku v Bratislave a Trnave, rétoriku v Komárne, poéziu a logiku v Trnave, fyziku v Segedíne a teológiu v Trnave.

Spočiatku ho nechceli prijať na kňazské štúdiá do seminára v Trnave, aj preto začal študovať v Segedíne, čo nasvedčuje tomu, že mal chuť venovať sa profesorskej dráhe. Z rehole piaristov vychádzali predovšetkým gymnaziálni profesori. Juraj Holček ju však z neznámych príčin opustil a vrátil sa na Slovensko. Predpokladá sa, že to bolo pre začínajúcu choleru. Zapísal sa ako externista na teológiu v Trnave, kde ho prijali bez problémov a zaradili hneď do štvrtého ročníka.

Literárne prispieval do týchto časopisov: Slovenské národné noviny, Cyrill a Method, Katolícke noviny, Obzor, Pešťbudínske vedomosti, Priateľ školy a literatúry, Sion, Slovenské noviny, Orol tatránski.

Po vysviacke za kňaza 30. septembra 1835 sa stal administrátorom vo farnosti Kostolec pri Ostrihome, ktorá sa stala prvým Holčekovým pôsobiskom, kde zastupoval po smrti farára. V decembri 1835 sa stal kaplánom na fare v Majcichove pri Trnave. Správcom farnosti bol Ignác Alkus. Neskôr v Majcichove pôsobil ako farár Ján Palárik, s ktorým Holček spolupracoval pri vydávaní časopisu Cyrill a Method a Katolíckych novín.

Koncom januára 1836 nastúpil ako administrátor do Jablonice, kde zostal až do smrti svojho principála Jozefa Bélika dňa 10. januára 1837. Ako jablonický administrátor začal stavať školu, ktorá sa v tých časoch pokladala takmer za prvú v tomto kraji, tam vystupuje aj ako spoluzakladateľ hudobného dychového združenia.

Neskôr ho preložili do Nádaša (v súčasnosti Trstín) k známemu národovcovi Imrichovi Štvrteckému, ktorému básnik Ján Hollý venoval dve ódy. Pôsobil tu šesť a pol roka ako kaplán. Podobné združenie ako v Jablonici založil aj v Nádaši, kde sa okrem toho zameriaval aj na výchovu mládeže a hľadal nové slovenské talenty. Zapôsobila na neho i tzv. Ružová slávnosť, organizovaná obcou, ktorej podstata spočívala v ochrane panenstva slobodných dievčat. Najpoctivejšia panna bola potom odmenená venčekom ruží a aj finančnou odmenou. Holček sa v Orle Tatranskom vyjadril o morálnom poslaní Ružovej slávnosti. Dokonca i pražský časopis Květy priniesli správu o Ružovej slávnosti, ktorá sledovala mravno-výchovné ciele.

V októbri 1843 vymenovali Juraja Holčeka ako 32-ročného za farára do farnosti Veselé pri Piešťanoch (1843 – 1848), rodiska Štefana Moyzesa. Na túto faru ho slávnostne uviedol dekan Martin Lackovič, u ktorého na Dobrej Vode v tom čase už žil chorľavý Ján Hollý. Podporu našiel Juraj Holček najmä u baróna Alojza Medňanského. Vo Veselom býval spolu so svojimi rodičmi, ktorí tu oslávili aj svoju zlatú svadbu. V roku 1847 tu zomiera jeho šesťdesiatdeväťročná matka.

Z Veselého prešiel Juraj Holček do farnosti Starý Háj (v súčasnosti Dolný Ohaj), kde pôsobil ako farár v rokoch 1848 – 1865. K nej patrila filiálka Hul. V tejto farnosti zomiera dňa 19. apríla 1851 Holčekov otec vo veku 78 rokov.

Svoju pastiersku činnosť zakončil v Jasovej 4. mája 1869.

• Slovenský biografický slovník

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.