Juraj Dóža
Juraj Dóža (maď. Dózsa György) alebo Juraj Sikul/Juraj Sékeľ (maď. Székely György) alebo Juraj Dóža Sikul/Juraj Dóža Sékeľ (* 1470, Dalnic, Uhorsko (dnes Rumunsko) - † 20. júl 1514, Temešvár, Uhorsko (dnes Rumunsko)) bol sedmohradský sikulský zeman s predikátom "Dózsa de Makkfalva", vodca Dóžovho povstania.
| Juraj Dóža | |||
| sedmohradský sikulský zeman, vodca Dóžovho povstania | |||
 | |||
| Narodenie | 1470 Dalnic, Uhorsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 20. júl 1514 Temešvár, Uhorsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  Juraj Dóža | ||
| |||
Meno Juraj Dóža v súdobých listinách nenájdeme. Muža, ktorý stál na čele najväčšieho sedliackeho povstania v Uhorsku listiny uvádzajú pod menom Juraj Sékeľ (Székely, teda Sikul), zrejme podľa jeho pôvodu. Meno Dóža sa objavuje až niekoľko desaťročí po jeho smrti a v historiografii sa ujíma až od 19. stor. Jeho život je opradený mnohými legendami.
Dokázané však je, že slúžil ako dôstojník jazdectva v Stoličnom Belehrade, kde v súboji zabil istého vznešeného Turka. Podľa niektorých údajov, si prišiel do Budína po odmenu, pravdepodobnejšie je však, že sa dozvedel o pripravovanej križiackej výprave a videl v nej možnosť na vojenskú kariéru. Zrejme ho predchádzala povesť schopného bojovníka, lebo kráľ Vladislav II. Jagelovský mu po príchode na kráľovský dvor daroval titul dvorského rytiera. Neskôr ho podľa niektorých údajov kráľ, podľa iných ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakóc vymenoval za veliteľa križiackych vojsk zhromažďujúcich sa pri Budíne.
Dóža zohral dôležitú úlohu v dejinách Uhorska, stál na čele najväčšieho sedliackeho povstania v Uhorsku, ktoré sa často podľa neho nazýva aj Povstanie Juraja Dóžu. Križiacka výprava proti Turkom pod vedením sikulského zemana Juraja Dóžu, zložená zväčša z ozbrojených sedliakov, remeselníkov a drobných zemanov, sa zmenila na rozsiahle povstanie, ktoré vyjadrovala nespokojnosť týchto vrstiev s feudálnymi pomermi. Povstalci plienili šľachtické aj cirkevné majetky a ich rady neprestajne rástli. Toto povstanie však bolo porazené v júli 1514 spojenými šľachtickými vojskami a vedúci predstavitelia boli popravení, medzi nimi krutým spôsobom aj Dóža. Posadili ho na rozžeravený železný trón, na hlavu mu položili rozpálenú železnú korunu a jeho najbližší spolubojovníci boli nútení aby z neho zubami zaživa trhali mäso.