Listina

Listina (pôvod pozri v poznámke dole) môže byť:

  • v práve a diplomatike: a) akýkoľvek písomný záznam či písomné vyjadrenie myšlienok, najmä písomná správa zachytená na papieri, pergamene či inom podobnom podklade, na akom sa obyčajne podávajú písomné správy (t.j. nie napríklad vyrytá do kameňa)[1][2][3][4]; b) písomný záznam zamýšľaný ako právne relevantný (lat. documentum), písomnosť vyhotovená na nejaký právny účel alebo obsahujúca právne významnú správu[5][4][3]; c) "svedectvo o existujúcom či trvajúcom právnom stave alebo právnej skutočnosti napísané podľa určitých predpísaných foriem a opatrené overujúcim podpisom, pečaťou alebo pečiatkou" [6] alebo "písomné svedectvo o právnej pokonávke zachovávajúce určité formálne náležitosti, ktoré mu dodávajú právnu účinnosť a záväznosť" (v širšom zmysle aj takéto "svedectvo o všeobecnejšom úradnom konaní alebo rozhodnutí")[7], pozri listina (právo a diplomatika)
  • neodborne: úradne vyhotovená alebo overená písomnosť[8], pozri pod písomnosť
  • v katastri nehnuteľností: podklad na vykonanie zápisu do katastra, ktorý podľa zákona potvrdzuje práva k nehnuteľnostiam [9]
  • zoznam resp. (obyčajne oficiálna) písomnosť obsahujúca zoznam (napr. kandidátna listina, prezenčná listina, výplatná listina)[8][10][11][12], pozri zoznam

Poznámka

(1) Slovo listina vo významoch označujúcich druh (najmä oficiálne relevantnej) písomnosti vytvoril František Palacký v 19. storočí ako nové slovo, ktoré je myslené ako ekvivalent nemeckého výrazu (schriftliche) Urkunde. Dovtedy sa v tomto význame ako aj na označenie súkromnej korešpondencie používalo (aj v slovenčine) jediné slovo - slovo list; Palacký teda na základe nemčiny zaviedol terminologické rozlišovanie medzi listinou a listom. Slovo Urkunde v nemčine pôvodne (a ešte v 19. storočí alternatívne) neznamenalo písomnosť, ale svedectvo či dôkaz (akýkoľvek dôkaz, ale neskôr najmä neživý). (2) Slovo listina vo významoch označujúcich zoznam a pod. vzniklo mechanickým prebratím a prispôsobením zvukovej podoby nemeckého slova Liste, ktoré znamená zoznam. (3) Z čisto jazykového hľadiska je časť "list-" slova listina prevzatím slova list, ktoré je praslovanského pôvodu. [12][13][10][14][3]

Pozri aj

Zdroje
  1. listina. In: HENDRYCH, Dušan, et al. Právnický slovník. 2. rozš. vyd. Praha : C.H. Beck, 2003. 1320 s. ISBN 80-7179-740-5. (po česky)
  2. Urkunden [online]. wirtschaftslexikon.gabler.de, [cit. 2021-01-13]. Dostupné online.
  3. Urkunde. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 18. Altenburg 1864, S. 287-291.
  4. listina. In: Masarykův slovník naučný IV, S. 493
  5. Listina [online]. iuridictum.pecina.cz, [cit. 2021-01-13]. Dostupné online.
  6. listina. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 397-398
  7. listina. In: Pyramída
  8. listina. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  9. listina. In: Terminologický slovník [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-01-13]. Dostupné online.
  10. KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 700 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 329.
  11. listina. In: Příruční slovník jazyka českého (1935–1957)
  12. Vázané listiny. In: Naše řeč, ročník 4 (1920), číslo 4, s. 105-107
  13. HLAVÁČEK, I. et al Vademecum pomocných věd historických. 2002, S. 207
  14. „Urkunde“, in: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993), digitalisierte und von Wolfgang Pfeifer überarbeitete Version im Digitalen Wörterbuch der deutschen Sprache
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.