Juhoamerické hry

Juhoamerické hry sú medzinárodné multišportové podujatie, usporadúvané každé 4 roky v Južnej Amerike, pod dohľadom Juhoamerickej športovej organizácie (ODESUR). Účastnia sa ho športovci zo všetkých 12 juhoamerických, 2 karibských a 1 stredoamerickej krajiny, ktoré sú členmi ODESUR. Oheň Juhoamerických hier ako náprotivok olympijského ohňa z Grécka je vždy zapálený a nesený z bolívijského mesta Tiahuanaco. Viaceré športové turnaje na týchto hrách sú kvalifikáciou na celokontinentálne multišportové podujatie – Panamerické hry, ktoré sa vždy konajú o 1 rok neskôr.

Športovci počas Juhoamerických hier 2010

Dejiny

Myšlienka vzniku subkontinentálnej športovej organizácie vznikla v roku 1976, keď prezident bolívijského olympijského výboru José Gamarra Zorrilla začal šíriť olympijský ideál v Južnej Amerike. A práve v bolívijskom hlavnom meste La Paz na konferencii v ten istý rok vznikla v spolupráci s predsedami národných olympijských výborov Argentíny, Peru, Paraguaja a Čile Juhoamerická športová organizácia (ODESUR), ktorá bola záštitou Panamerickej športovej organizácie (PASO). Prvým predsedom sa stál práve José Gamarra Zorrilla. Na konferencii o rok neskôr bolo schválené vytvorenie regionálnych hier podľa vzoru Panamerických hier.

Prvé hry sa konali v La Paz v roku 1978. Zúčastnilo sa ich 8 krajín: Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Ekvádor, Paraguaj, Peru a Uruguaj, ktoré súťažili v 16 športoch. 4-ročný cyklus hier nebol nikdy porušený. V roku 1982 sa pripojili 2 členovia, Kolumbia a Venezuela, v roku 1990 Surinam a v roku 1994 aj ďalšie 3 krajiny: Aruba, Holandské Antily a Panama. Poslednou krajinou bola Guyana, v roku 1998.

V roku 2009 zorganizovala ODESUR prvé Juhoamerické plážové hry, ktoré sa konajú s 2-ročnou periodicitou. Konali sa v Montevideu a zúčastnilo sa ich 12 krajín, ktoré súťažili v 9 športoch. Víťaznou medailovou krajinou sa v prvých dvoch edíciách hier stala Brazília.

Zoznam Juhoamerických hier

Edícia Hry Hostiteľské mesto Štáty Športovci Športy Víťazná krajina 2. krajina
I Juhoamerické hry 1978 La Paz 8 480 16 Argentína Čile
II Juhoamerické hry 1982 Rosario 10 961 19 Argentína Čile
III Juhoamerické hry 1986 Santiago 10 969 17 Argentína Čile
IV Juhoamerické hry 1990 Lima 10 1 070 16 Argentína Peru
V Juhoamerické hry 1994 Valencia 14 1 599 19 Argentína Venezuela
VI Juhoamerické hry 1998 Cuenca 14 1 525 24 Argentína Kolumbia
VII Juhoamerické hry 2002 São Paulo-Curitiba-Belém 13 2 069 24 Brazília Venezuela
VIII Juhoamerické hry 2006 Buenos Aires 15 2 928 28 Argentína Venezuela
IX Juhoamerické hry 2010 Medellín 15 3 751 31 Kolumbia Brazília
X Juhoamerické hry 2014 Santiago 16 Brazília
XI Juhoamerické hry 2018

Športy

V celej histórii Juhoamerických hier sa predstavilo 42 športov.

Aktívne športy
Šport Roky
Atletika od 1978
Basketbal od 1978
Bedminton od 2006
Bejzbal od 1978
Bowling od 1986
Box od 1978
Cyklistika od 1978
Džudo od 1978
Futbal od 1978
Futsal od 1998
Šport Roky
Gymnastika od 1978
Hádzaná od 2002
Jachting od 1982
Jazdectvo od 1978
Kanoistika od 1994
Karate od 1994
Kolieskové korčuľovanie od 1982
Lukostreľba od 1986
Plávanie od 1978
Šport Roky
Pozemný hokej od 2006
Ragby (7s) od 2006
Skoky do vody od 2010
Softbal od 1994
Squash od 2010
Stolný tenis od 1982
Synchronizované plávanie od 1982
Šerm od 1978
Športová streľba od 1978
Šport Roky
Taekwondo od 1986
Tenis od 1978
Triatlon od 1998
Veslovanie od 1982
Vodné lyžovanie od 2006
Vodné pólo od 2010
Volejbal od 1978
Vzpieranie od 1978
Zápasenie od 1978
Bývalé športy
Šport Roky
Bocca 2006
Golf 2002
Hokej na kolieskových korčuliach 1982
Kulturistika 1998
Raketbal 1998

Historická medailová tabuľka (1978  2010)

Krajiny Hry Spolu
Argentína 16 7966446082 048
Brazília 16 5394744161 429
Venezuela 15 4453703821 197
Kolumbia 16 356300265921
Čile 16 2893694261 084
Peru 16 159229303691
Ekvádor 16 149205282636
Uruguaj 15 60101124285
Bolívia 15 3169137237
Paraguaj 15 10294584
Panama 15 7111634
Holandské Antily 15 771731
Surinam 15 63716
Guyana 4 23914
Aruba 15 021214
Spolu 2 8552 8163 0508 721

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroje

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.