Jozef August Mikuš

Prof. JUDr. Jozef August Mikuš (* 3. júl 1909, Krivá – † 19. máj 2005, Krivá)[2] bol slovenský právnik, diplomat, významný exilový pracovník.

Jozef August Mikuš
slovenský právnik, diplomat a exilový pracovník
Narodenie3. júl 1909
Krivá
Úmrtie19. máj 2005 (95 rokov)
Krivá
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiaprávnik, diplomat
ManželkaRenée Perréal (1946 – 1991)[1]
DetiIzabela
 Biografický portál

Životopis

Už počas stredoškolských štúdií sa Jozef August Mikuš prejavil ako talent. Prispieval do viacerých vznikajúcich katolíckych časopisov. Vysokoškolské štúdiá na Právnickej fakulte UK v Bratislave prežil na katolíckom internáte Svoradov. Na istý čas odišiel študovať do Francúzska. Už vtedy plynule ovládal viacero jazykov. Po škole vstúpil do diplomatických služieb ČSR. Začínal na Ministerstve zahraničia v Prahe. Svoje poznatky z fungovania veľkej politiky v Prahe prinášal svojim priateľom na Svoradov v mnohých prednáškach a článkoch. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 14. marca 1939 Jozef Mikuš začal pracovať na veľvyslanectve v Ríme. Tu sa veľmi zblížil s vtedajším veľvyslancom vo Vatikáne Karolom Sidorom. Pre svoje vyhranené postoje voči fašizmu mal v Ríme isté problémy, preto bol preložený do Španielska. Tu pôsobil ako chargé d affaires až do roku 1944. V marci 1944 začal pracoval v službách SNR v Bratislave.

Po skončení druhej svetovej vojny sa zapojil do iniciatív podporujúcich demokratický politický vývoj na Slovensku. Kvôli tejto činnosti a aj kvôli svojej práci v diplomatických službách bol komunistami niekoľkokrát zatknutý. Preto sa rozhodol emigrovať. Po dramatickom úteku cez Budapešť, Viedeň a Paríž sa nakoniec aj so svojou francúzskou manželkou Renée usadil v USA, kde získal občianstvo.

Stal sa profesorom európskych dejín a medzinárodných vzťahov na univerzitách Saint John's University v Queens (New York) a Georgian Court College v Lakewood (New Jersey). Popri tejto činnosti publikoval. Napísal 16 kníh. Vo viacerých z nich sa venuje dejinám Slovenska v európskom kontexte, filozofii, diplomacii. Významne sa zapájal do slovenského exilového života. Stál pri založení Svetového kongresu Slovákov, písal do viacerých slovenských novín a časopisov.

V novembri 1989 s nadšením privítal Nežnú revolúciu a pád komunizmu v Česko-Slovensku. Po smrti manželky Renée sa rozhodol ako takmer deväťdesiatročný vrátiť na milovanú Oravu, domov do Krivej. V roku 2002 sa tu s ním stretol predseda vlády Mikuláš Dzurinda.

Výber z publikácií
  • "Pamäti slovenského diplomata"
  • "La Slovaquie dans le dramme de l'Europe" (Slovensko v dráme Európy)
  • "Slovakia – A Political and Constitutional History with Documents" (Politické a ústavné dejiny Slovenska s dokumentmi).
  • "Čo po zastrašovaní?"

Ocenenia
  • Rád Izabely Katolíckej, udelený Španielskym kráľovstvom
  • Pribinov kríž I. triedy za celoživotné dielo v oblasti boja Slovákov za štátnu samostatnosť[3][4]

Referencie
  1. RYDLO, J. M.. Jozef A. Mikuš [online]. uski.sk, [cit. 2020-07-09]. Dostupné online.
  2. SITA. Zomrel historik, diplomat a spisovateľ Jozef August Mikuš. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2005-05-20. Dostupné online [cit. 2020-07-09]. ISSN 1335-4418.
  3. Prezident SR - Pribinov kríž, I. trieda [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-07-09]. Dostupné online.
  4. Historici sa prú pre Mikuša. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2002-01-30. Dostupné online [cit. 2020-07-09]. ISSN 1335-4418.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.