Jozef Agnelli

Záľubu v prírode zdedil po otcovi, ktorému od malička pomáhal v záhradke. Gymnázium vyštudoval v Skalici. Po gymnáziu sa rozhodol pre kňazské povolanie. V roku 1876 bol v Ostrihome vysvätený za kňaza. V novom povolaní sa mu prvou stanicou stala Lakšárska Nová Ves, neskôr kaplánoval v Holíči a krátky čas pôsobil v Kuklove. V roku 1884 nastúpil na faru v Čároch. Tu vydržal až do roku 1914 a dosiahol tu i svoje najväčšie úspechy v pestovateľskej práci. Hoci pôda v Čároch nie je najúrodnejšia, nedal sa odradiť, a tak sa mu podarilo vypestovať nové odrody plodín vynikajúcich vlastností. Zo zemiakov to bolo asi 200 druhov. Práve zemiaky, po ňom pomenované „agnellkami“, boli veľmi obľúbené a rozšírili sa takmer po celom Slovensku. Agnelli sa takisto venoval aj vinohradníctvu, ale predovšetkým pestovaniu liečivých rastlín. O ich kvalite svedčí aj to, že boli ocenené na výstavách v Budapešti, Prahe, Haagu, kde mu dali dokonca postaviť vlastný pavilón, pomenovaný po ňom, ďalej v Bruseli, Viedni, Kodani, Štokholme... Bol uznávaný aj v odborných kruhoch, o čom svedčí najmä to, že ho Liného inštitút v Štokholme prijal za svojho čestného člena. Svoje liečivé rastliny posielal do celej Európy, ba dokonca až do USA. Na farskej záhrade zaviedol plantážové pestovanie rastlín. O najmodernejších prostriedkoch a nástrojoch sa dozvedal z časopisov, s ich pomocou aplikoval racionálne metódy pestovateľstva a šľachtiteľstva. Svoje výsledky potom publikoval v najväčších svetových pestovateľských časopisoch (Pharmaceutische Post, Wiener Landswirtschaftliche Zeitung, Journal Pharmaceutique du New York...) i doma (najmä Obzor). V parížskom časopise L´Encyclopédie Contemporaine z roku 1896 sa uvádza, že plodiny z obce Čáry možno pokladať za najpozoruhodnejšie a najvýznamnejšie na celom svete, lebo ročná úroda dosahuje vyše milión rastlín dopestovaných rukou dôstojného kňaza. Svetoznámy šľachtiteľ a výskumník Jozef Agnelli si natoľko obľúbil svoje pokusné polia v Čároch, že neprijal ani ponúkané lepšie a výnosnejšie fary. Na sklonku života sa uchýlil do Holíča, kde aj zomrel.