Josef Marek (architekt)

Moravský rodák z Petrovíc absolvoval v roku 1909 vyššiu školu staviteľskú v Brne. V rokoch 1910 – 1912 praxoval v ateliéri Dušana Jurkoviča, po čom pokračoval v štúdiách architektúry v Prahe. Tie úspešne skončil v roku 1914.

Do architektonického života vstúpil Josef Marek ešte pred ukončením štúdií architektúry v Prahe. Na Slovensko prišiel už ako tridsaťročný,na podnet Dušana Jurkoviča. Mal za sebou nielen štúdiá architektúry, ale aj skúsenosti delostreleckého dôstojníka z prvej svetovej vojny. V roku 1919 sa stal referentom na vtedajšom ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska, vo vládnom komisariáte na ochranu pamiatok, ktorý viedol práve Jurkovič. Neskôr pôsobil na Referáte verejných prác.

Po roku 1922 viedol Josef Marek v Trnave projekčnú kanceláriu a vykonával stavebný dozor na stavbe robotníckej osady hutníckych závodov Coburg. Až po úspechu v súťaži na Evanjelický kostol, v roku 1923 v Trnave, sa osamostatnil a založil si vlastnú projektovú kanceláriu. V Trnave bohatej na mnohé sakrálne stavby vytvoril chrám jednoduchých avšak monumentálnych foriem, urbanisticky veľmi vhodne osadený, ktorého hlavné kvality spočívajú v progresívnom dispozičnom riešení. Do obdobia Marekových začiatkov patria aj typy robotníckych usadlostí pre pohorelcov v Čataji a Breze pri Námestove a robotnícke domy pre železničiarov v Novom Meste nad Váhom, kde ešte badáme Jurkovičov vplyv. Aj tu môžeme sledovať pre Mareka charakteristické veľmi vhodné urbanistické riešenie, ktoré aj dnes vytvára veľmi dobré obytné prostredie.

V roku 1925 sa Marek vrátil do Bratislavy. Na základe súťažných návrhov projektuje pre vtedajšie ministerstvo verejných prác viaceré obytné domy pre štátnych zamestnancov a vojenských gážistov v Bratislave, Košiciach a Malackách. V tomto období dostáva Marek ocenenia za viaceré svoje stavby. Pozoruhodnými sú -Okresná nemocenská poisťovňa v Rožňave, ktorá predstavuje strohú puristickú architektúru s oknami delenými v strede jedinou horizontálou. Jednoznačný funkcionalistický charakter má ďalšia Marekova väčšia realizácia – Poštový a telegrafný úrad v Nitre z roku 1928. K takmer zabudnutým patrí návrh chirurgického pavilónu, jedálne a skleníkov bývalého Šrobárovho ústavu pre deti choré na TBC v Dolnom Smokovci. Svoje znalosti uplatnil pri súťaži na zastavovaciu úpravu časti mesta v bloku Michalskej veže. Pri svojom riešení poukázal na svoje znalosti z oblasti pamiatok, ale aj na svoje urbanistické nadanie. Za najznámejšie Marekove dielo považujeme tzv. obytný a obchodný blok družstva železničných zamestnancov Avion v Bratislave. Vo svojej dobe patril Avion k najlepšie riešeným a vybaveným obytným budovám na Slovensku.

Napriek úspechom v oblasti architektonickej tvorby Marek postupne stále viac inklinoval k urbanizmu. Svoje mestotvorné úvahy podnecoval aj ďalším štúdiom národohospodárstva, sociológie a urbanizmu a priestorového plánovania. Bratislavská súťaž v roku 1930 bola dôležitým impulzom k jeho definitívnemu obratu k problematike stavby miest. Ako člen regulačnej komisie mesta sa podiela na tvorbe urbanistických zásad rozvoja Bratislavy v tridsiatych rokoch. V tomto období vypracoval takzvané základné a upravovacie plány pre obce Petržalka, Vrbové, Dolný Kubín a Kokava nad Rimavicou.

V období, keď bol na vrchole tvorivých síl, zasiahli do jeho života politické udalosti. Začiatkom 40-tych rokov nenachádza na Slovensku žiadnu odozvu.Stretáva sa s odmietnutím aj v tzv. Protektoráte. Marek síce ostal bývať na Slovensku, ale za prácou musel docestovávať do Linza a neskoršie do Viedne. Až v roku 1942 si našiel miesto u Dr.Ing. Antona Bugana v Bratislave. Túto ťažšiu životnú etapu mu vyriešilo až oslobodenie Československa Sovietskou armádou. Hneď v roku 1945 nastúpil do novozriadeného Štátneho plánovacieho a štatistického úradu, kde našiel plné uplatnenie v technickom, hospodárskom a priestorovom plánovaní povojnového Slovenska. Krátko po odchode do dôchodku žil ešte v Bratislave. V roku 1962 sa sa vrátil do svojho rodiska. Jeho pozostalosť sa nachádza v Múzeu mesta Brna.