Johannes Aventinus
Johannes Aventinus, vl. menom Johannes Georg Turmair (* 4. júl 1477, Abensberg, Nemecko - † 9. január 1534, Regensburg), nazývaný aj Aventinus, Aventín či Aventin, bol nemecký humanistický spisovateľ a historik. Je pokladaný za priekopníka klasickej filológie v Nemecku a zakladateľa nemeckej historiografie. Jeho bustu dal kráľ Ľudovít I. Bavorský vystaviť vo Walhalle. Jeho hrob sa nachádza v kláštore Sankt Emmeram v Regensburgu.
| Johannes Aventinus | |||
 | |||
| Narodenie | 4. júl 1477 Abensberg, Nemecko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 9. január 1534 (56 rokov) Regensburg, Nemecko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Od roku 1495 študoval na vysokých školách v Ingolstadte, Viedni, Krakove a Paríži, predovšetkým humanitné vedy. Získal obsiahle a komplexné vzdelanie, aké v tých časoch dosiahlo iba málo učencov. V roku 1509, po skončení štúdií, sa stal vychovávateľom a učiteľom maloletých synov nebohého vojvodu Albrechta IV. na dvore bavorského kniežaťa Viliama IV. Vo februári 1517 bol vymenovaný za historiografa Bavorska a dostal čestnú úlohu vypracovať dejiny Bavorska. K dejinám Bavorska zozbieral veľké množstvo pramenného materiálu, na základe ktorého napísal viacero historických prác.
K jedným z najvýznamnejších Aventinovych diel patrí kronika Annales ducum Boiariae/Annales Boiorum resp. Bayerische Chronik (Anály Bavorov resp. Bavorská kronika). Ide o sedemzväzkové dielo o dejinách Bavorov do roku 1460. O hodnovernosti tohto diela niektorí historici pochybujú, lebo vzniklo na základe prameňov, z ktorých dnes viaceré neexistujú a mnohé v súčasnosti poznáme iba na základe neskorších odpisov. Toto dielo má aj pre slovenskú historiografiu mimoriadny význam. Jedna časť kroniky sa venuje bitke pri Bratislave (podrobnosti pozri v článku).
Súborne vydala jeho práce Mníchovská akadémia v rokoch 1880 až 1884 v piatich zväzkoch.
Osud Aventinovho diela nebol ľahký. Aj keď najstaršie dejiny spracoval značne romanticky, obdobie stredoveku napísal na základe prameňov už značne kriticky, otvorene odhalil rozličné politické intrigy, spoločenské a mravné delikty feudálnej a najmä cirkevnej hierarchie. Za túto kritičnosť ho v roku 1528 obvinili z kacírstva a uväznili. V roku 1554 sa dostalo jeho meno aj na index Benátskej inkvizície a vydávanie jeho kníh bolo zakázané. Po krátkej väzbe v Abensbergu ho vyslobodil Leonhard Eck, radca vojvodu Viliama IV. Po vyslobodení odišiel do slobodného ríšskeho mesta Regensburg, kde žil až do svojej smrti.