Acid rock

Acid rock dostal svoje meno, pretože slúžil ako hudobné „podfarbenie“ pri undergroundových večierkoch spojených s užívaním LSD v 60. rokoch, v angličtine známych pod názvom „acid trips“ alebo „acid tests“ (patrila sem napríklad skupina Merry Pranksters, ktorá sa sformovala okolo amerického autora Kena Keseyho).[2] („Acid“ je hovorový výraz označujúci LSD.) V rozhovore pre časopis Rolling Stone cituje Jerry Garcia zo skupiny Grateful Dead člena skupiny Phila Lesha: „acid rock je to čo počúvate, keď ste nadrogovaní acidom.“ Garcie ďalej tvrdí, že v skutočnosti neexistuje žiadny skutočne psychedelický rock, a že jedine indická klasická hudba a niečo z tibetskej hudby možno považovať za príklady hudby „slúžiacej na rozšírenie vedomia.“[5] Pojem „acid rock“ je obvykle ekvivalentom psychedelického rocku. Časopis Rolling Stone označuje ranú tvorbu Pink Floyd ako „acid-rock“.[6] V júni 1967 týždenník Time napísal, že „z jukeboxov a tranzistorov sa národom valí zosilnený zvuk acidrockových kapiel: Jefferson Airplane, The Doors, Moby Grape“.[7] V roku 1968 časopis Life označil The Doors ako „Kráľov acid rocku“.[8]

Keď sa v prvej polovici 70. rokov dostali do popredia hard rock a heavy metal, fráza „acid rock“ sa občas mylne používala v súvislosti s týmito žánrami. Časom sa pre tieto kapely ujal pojem „heavy metal“, ktorý nahradil „acid rock“ používaný pre tieto druhy hudby. Príkladom hardrockových a heavymetalových kapiel, ktoré boli voľakedy nazývané „acid rock“ sú Alice Cooper,[9] Vanilla Fudge a Deep Purple.^{[chýba zdroj]}