Jankovský potok (národná prírodná pamiatka)

Křemešnická vrchovina, ktorou potok preteká, je klasickým predstaviteľom Českomoravskej vrchoviny. Horninové podložie je typické pre České moldanubikum, horniny sú kyslé až neutrálne, ťažko zvetrateľné. Podložie je prekryté kvartérnymi fluviálnymi sedimentami, po okrajoch s deluviálnymi svahovinami. V podloží prameniska sa nachádza žulový masív s tektonickou dispozíciou. Rovinný profil prameniska postupne prechádza v tiahle svahy s úzkym údolím potoka.[2]

Povodie celého Jankovského potoka má rozlohu 130,031 km², s celkovým prevýšením približne 200 m a sklonom 17,5 ‰. Povodie je skôr vejárového charakteru. Jankovský potok je podľa absolútnej rádovosti toku tokom 5. rádu, podľa Strahlera je tokom 4. rádu. Potok pramení na území hlavného európskeho rozvodia a je súčasťou povodia Sázavy, konkrétne sa jedná o pravostranný prítok Želivky.

Priemerná ročná teplota je 6°C. Tok potoka je rozdelený do troch klimatických častí - najvrchnejšia partia patrí do okrsku CH7, teda do chladnej oblasti, stredná časť toku je v okrsku MT3, teda mierne teplej oblasti a spodné partie potom do MT5. Priemerné zrážky v oblasti činia zhruba 680 mm.[2]

Rak riečny

Rastlinstvo je typické pre mokraďové a rašelinové lúky, druhotné jelšiny striedajúce sa s prípotočnými jelšinami. Vegetácia na týchto mokraďových lúkach je tvorená krátkostebelnatými ostrico-machovým spoločenstvami zväzu Caricion fuscae. Neudržiavané miesta zarastajú tŕstim, chrasticovými porastami a skupinovo rastúcimi jelšami a vŕbami. Zo vzácnych a ohrozených druhov tu rastú napr. rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), ostrica plstnatoplodá (Carex lasiocarpa), ostrica blšná (C. pulicaris), ostrica oblastá (C. diandra), zdrojovka pobrežná (Montia hallii), všivec lesný (Pedicularis sylvatica), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), vŕba rozmarínolistá (Salix rosmarinifolia), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), bielokvet močiarny (Parnassia palustris), hadomor nízky (Scorzonera humilis), púpava Nordstedtova (Taraxacum nordstedtii).[4]

Najvýznamnejším zástupcom fauny je perlorodka riečna (Margaritifera margaritifera), vedľa Kladinského potoka je to posledný výskyt na Vysočine. Predtým sa tu vyskytovalo aj korýtko riečne (Unio crassus), ale to je v dnešnej dobe považované za nezvestné, pretože v posledných rokoch nebol preukázaný jeho výskyt. Ďalšími významnými obyvateľmi toku a priľahlých oblastí sú napríklad mlok horský (Triturus alpestris), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), skokan krátkonohý (Rana lesonnae), mihuľa potočná (Lampetra planeri), rak riečny (Astacus astacus), rybárik riečny (Alcedo atthis), vodnár potočný (Cinclus cinclus), trasochvost horský (Motacilla cinerea), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra). Za potravou sa tu zastavuje bocian čierny (Ciconia nigra). V okolí toku loví vydra riečna (Lutra lutra).[4]

Na lokalite prebehlo veľké množstvo inventarizačných prieskumov, okrem iného aj ornitofauny. Podľa kategorizácie Červeného zoznamu vtákov ČR tu boli zaznamenané tieto kriticky ohrozené druhy: kačica chrapačka (Anas querquedula), haja červená (Milvus milvus) a kalužiak červenonohý (Tringa totanus). Boli tu vidieť aj niektoré ohrozené druhy napr. včelár lesný (Pernis apivorus), sokol lastovičiar (Falco subbuteo), chriašť bodkovaný (Porzana porzana), svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides). Medzi zaznamenané zraniteľné druhy na lokalite boli napr.: chrapkáč poľný (Crex crex), myšiarka močiarna (Asio flammeus), ďateľ malý (Dendrocopos minor), trasochvost žltý (Motacilla flava).[5]

Ostrico-machové porasty na lúkach v okolí potoka

Chrasticový porast v bezprostrednom okolí Jankovského potoka

Vedenie ochrany sa v prvých rokoch venovalo hlavne údržbe toku, po roku 2005 bola starostlivosť zacielená na hornú časť toku (po ceste Mysletín - Zachotín). Boli a sú organizované brigády na kosenie brehov, zber pokosenej hmoty a odstraňovanie prekážok a čistenie toku. Hlavnou úlohou plánu starostlivosti je minimalizovať rozsah zoraných plôch a používanie hnojív, ktoré prispievajú k eutrofizácii vôd v povodí Jankovského potoka. Cieľom je obnovenie funkčnej a životaschopnej populácie perlorodky, korýtka, mihule a zachovanie spoločenstva mokradí, rašelinísk a nivy potoka.[2]

Ochrana zahŕňa teda minimalizáciu smrekových monokultúr, zachovanie kríkového poschodia, obnova pôvodných remíziek napr.: jarabinou vtáčiou (Sorbus aucuparia), lipou malolistou (Tilia cordata) a ďalšími. Podľa odporúčania je absolútne nevhodné vytvárať nové rybníky či iné vodné diela s akumuláciou vody, keď najmä prietokové rybníky ničia oligotrofné prostredie nevyhnutné predovšetkým pre vývoj juvenilných štádií perlorodky. Tiež je nevhodný chov kapra obyčajného, ktorý nielen vyžaduje vody bohaté na živiny, ale aj vyhľadáva obživu na zakalených dnách rybníkov, čím vytvára zákal nevhodný pre perlorodky.

Pre samotný vodný tok je odporúčaná revitalizácia úsekov, ktoré boli v minulosti umelo narovnané, a zabránenie pretrhnutiu meandrov. Všeobecným prostriedkom na ochranu ekosystému perlorodky je eliminácia meliorácií, zvýšený rozsah zatrávnenia ornej pôdy, zachovanie a rozšírenie systému plytkých stružiek.[2] Plán starostlivosti ďalej navrhuje ako vhodné riešenie situácie rozšírenie NPP a ochranného pásma na celé horné povodie Jankovského potoka, pretože inak naznačené opatrenia nie sú dostatočne účinné.[2]

Perlorodka riečna, záujem ochrany

Perlorodky žijúce na území Česka sú stredne dlhoveké, dožívajú sa cca 50-80 rokov, záleží na prostredí. Ich ekologickou nikou je prostredie oligotrofných tokov, ktoré sú skôr chladnejšie, s teplotným maximom do 20°C a neutrálnym až slabo kyslým pH. Toky s vysokým obsahom vápnika nie sú pre perlorodky vhodné. Brehové porasty by mali byť rozvoľnené, so zatienením 60-100%, mal by prevažovať autochtónny les a extenzívne lúky. Ďalšou podmienkou pre výskyt perlorodky je tiež prítomnosť hostiteľských druhov lososovitých rýb, ich výskyt je viazaný na pstruhové pásma napríklad pstruha potočného (Salmo trutta m. fario).[6]

Úbytok perlorodiek začal významne v 19. storočí, kedy boli vo veľkom lovené pre získavanie sladkovodných perál.[2] Dnes je perlorodka riečna tzv. dáždnikovým druhom ochrany oligotrofných vôd v horských a podhorských oblastiach. Ochrana perlorodky je celoeurópskym záujmom, český plán záchrany je teda inšpirovaný podobnými zo zahraničia.[6] Na území Česka prebieha už tretia etapa záchranného programu, spracovávaná podľa metodiky Ministerstva životného prostredia. Realizačným tímom programu je stanovená Agentúra ochrany prírody a krajiny Českej republiky. Kľúčovým bodom ochrany je udržiavanie popr. zlepšovanie prirodzeného biotopu a samotného druhu, pretože umelá kultivácia môže spôsobiť degradáciu. Na účely záchrany boli vytvorené špeciálne ochranné a reprodukčné prvky na vytipovaných miestach (Lužný potok, Zlatý potok, vyústenie Spáleného potoka do Blanice). Za priaznivý výsledok ochrany je považovaná tá situácia, keď kohorta (skupina) jedincov mladších ako 30 rokov je najmenej 20% zo všetkých známych jedincov na lokalite.[6]

Jankovský potok, spolu s Kladinským, sú zaradené do III. kategórie ochrany, pretože sa v lokalite vyskytujú iba starší jedinci a za posledných 20 rokov tu neboli mladí dokázaní. Ak sa výrazne nezmení chemizmus vody, je vysoká pravdepodobnosť že druh na lokalite neprežije. V roku 1996 tu bolo vysadených 42 juvenilov a pri inventarizácii v roku 2011 bolo nájdených len 7 jedincov z výsadku.[6]

Európsky významnou lokalitou zapísanou do siete Natura 2000 sa stal Jankovský potok 22. decembra 2002 vďaka výskytu vydry riečnej.[7] V okolí potoka žije a loví približne 4-6 jedincov.[2] Ohrození sú hlavne nezákonným lovom a cestným ťahom Pelhřimov - Jihlava. Pre ich ochranu pred prebiehaním ťahov je možné vytvárať tzv. vydrie tunely.[7] Prírodné okolie potoka bez technických úprav predstavuje pre vydru riečnu jej pôvodný biotop. Vydra je viazaná na biotop oligotrofného toku pstruhového pásma.[7]

• ČECH, Luděk a kolektív. Chráněná území ČR VII. - Jihlavsko. Praha, Brno : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, EkoCentrum, 2002. 526 s. ISBN 80-86064-54-9. Kapitola Jankovský potok, s. 224. (po česky)