Korýtko riečne

Lastúra má obličkovitý tvar, silné steny (hovoríme o hrubostennej lastúre) a variabilné sfarbenie od tmavohnedej cez svetlohnedú po krémovožltú farbu, ktorá sa vyskytuje u mladých jedincov. Veľkosť a tvar lastúry sú veľmi variabilné a to aj u jedincov žijúcich na jednej lokalite/vodnom toku.[5] Obvyklá dĺžka lastúry dospelých jedincov U. crassus je 50 – 85 mm, šírka 30 – 38 mm a hrúbka 25 – 35 mm.[6]

Obýva čisté tečúce toky s bahnitým, pieščitým a štrkovím dnom, pričom podľa niektorých výskumov je citlivé na znečistenie dusičnanmi. Kľúčovým faktorom prostredia od ktorého závisí dĺžka života korýtok riečnych je teplota vody v ktorej žijú. Populácie korýtok riečnych v severnej Európe sa dožívajú vďaka spomalenému životnému cyklu (kvôli nízkym priemerným teplotám) o desiatky rokov viac, než korýtka riečne v južnejších - teplejších zemepisných oblastiach. Na Slovensku sa korýtka riečne v závislosti od úživnosti toku, priemernej teploty vody, jej mineralizácie a pH (a ďalších faktorov prostredia) dožívajú od 7 do 15 rokov.^{[chýba zdroj]}

Taxonómia nie je dostatočne spracovaná. V Nemecku sa rozlišujú tri poddruhy podľa geografického výskytu.[7]

• Unio crassus riparius – Rýn
• Unio crassus cytherea – Dunaj
• Unio crassus crassus – Labe

Na Slovensku sa v súčasnosti podľa Šteffeka et al. (2006) vyskytujú tri poddruhy:[8]

• Unio crassus cytherea, Küster, 1833
• Unio crassus ondovensis, Hazay, 1885
• Unio crassus albensis, Hazay, 1885

V literatúre sa spomína aj Unio crassus nanus[9] a Unio crassus forma.

V rámci vypozorovaného[10] reprodukčného správania sa tento lastúrnik (jeho samičie jedince) v čase rozmnožovania plazí až k brehu - na hranicu vodného stĺpca, alebo tesne nad ňu, kde zo svojho vylučovacieho otvoru - sifónu vystrekuje prúdy vody spolu s mladými jedincami - glochídiami, ktoré boli dočasne (3- 5 týždňov) umiestnené v žiabrach samičky korýtka, kde sa postupne vyvíjali z oplodnených vajíčok na prvotné juvenilné štádiá vývoja mladých jedincov odborne nazývaných glochídiá/glochídium. Predpokladá sa, že vystrekovaním vody s glochídiami na hladinu vodného toku sa korýtka snažia prilákať rybích hostiteľov a zvýšiť šance svojich juvenilov, ktoré sú poloparazitické larvy, čo znamená, že na dokončenie svojho vývoja potrebujú rybieho hostiteľa u ktorého sa snažia prichytiť primárne na žiabrach, sekundárne na pokožke, kde určité obdobie parazitujú. Pre zdravého rybieho hostiteľa larvy korýtok nepredstavujú ohrozenie.

Najčastejšie uvádzaní rybí hostitelia: Cottus gobio, Phoxinus phoxinus, Leuciscus cephalus, Scardinuis erythrophthalmus, Gymnocephalus cernua a Perca fluviatilis.[1]

Žije zahrabaný v dnovom substráte vodných tokov.[5] Živí sa filtrovaním vody z ktorej konzumuje časti fyto a zooplanktonu, ale aj mikročiastočky minerálov a hornín.

Jedná so o autochtónny druh prirodzene sa vyskytujúci v európskych a západoázijských vodných tokoch.[1][11] V nedávnej minulosti bol v Európe hojne rozšírený. Ešte na začiatku 20. storočia farmári zbierali korýtka a dávali ich ako krmivo sliepkam, kačkám, či ošípaným.[5] Dôvodmi poklesu jeho populácií sú primárne regulácie vodných tokov, znečistenie vôd plynúce z poľnohospodárstva a priemyslu, druhotne je to úbytok rybích hostiteľov a predácia introdukovanými živočíchmi (Ondathra zibethicus, Procyon lotor a Neovison vison).[1]

• Je spomínaný v prílohách II a IV smernice o biotopoch.
• Chorvátsko
• Česko – ohrozený (EN).[12][13][14] Podľa správy pre Európsku komisiu v súlade so smernicou o biotopoch bol jeho stav ochrany v rokoch 2004 - 2006 nepriaznivý (U2).[15]
• Fínsko - na juhu. Zraniteľný.[16]
• Francúzsko[17]
• Nemecko – kriticky ohrozený (vom Aussterben bedroht)[18] V Nemecku tento lastúrnik zmizol z 90% svojho pôvodného areálu rozšírenia.
• Holandsko – nebol po roku 1968 spozorovaný a je pravdepodobne v tejto krajine vyhynuté.[19][20]
• Poľsko – ohrozený[21]
• Slovensko – zraniteľný.[6] Obýva hlavne dolné úseky menších potokov bohatých na plaveniny a splaveniny, taktiež dolné a stredné úseky menších riek ako Štiavnica, či Krupinica. Vo väčších riekach sa vďaka znečisteniu vody vyskytuje minimálne/druhotne. Údaje o aktuálnych a historických výskytoch/pozorovaniach korýtok riečnych poskytuje portál ŠOP SR - biomonitoring.sk.
• Švédsko – veľmi vzácny[22]
• Dánsko – veľmi vzácny[23]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korýtko riečne

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Unio crassus na anglickej Wikipédii.