Želivka

Želivka je rieka v okresoch Pelhřimov a Havlíčkův Brod v kraji Vysočina a v okresoch Benešov a Kutná Hora v Stredočeskom kraji. Je to ľavostranný a celkovo najväčší prítok rieky Sázavy. Rieka je známa svojou čistotou a kvalitou vody a je dôležitým zdrojom pitnej vody. Dĺžka toku je 103,9 km.[1] Z tejto dĺžky pripadá 40 km na riečku Hejlovku. Povodie Želivky meria 1 188,4 km².[1]

Želivka
rieka
Želivka nad ústím
Štát Česko
Kraj Kraj Vysočina
Stredočeský kraj
Prameň juhovýchodne od osady Vlásenice-Drbohlavy
 - výška 677,3 m
 - súradnice 49°19′58″S 15°12′37″V
Ústie do Sázava
 - poloha pri Souticiach
 - výška 318,1 m
 - súradnice 49°44′27″S 15°03′27″V
Dĺžka 103,9 km
Povodie 1 188,4 km² (118 840 ha)
Prietok
 - priemerný 6,98 m³/s
Povodie Želivky
Povodie Želivky
Wikimedia Commons: Želivka River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Priebeh toku

Pramení ako Hejlovka juhovýchodne od osady Vlásenice-Drbohlavy, na Českomoravskej vrchovine, asi 10 km južne od Pelhřimova. Presnejšie sa prameň rieky nachádza pod Bukovým kopcom (702 m), v nadmorskej výške 677,3 m, na rozhraní katastrov obcí Mezná a Častrov. Riečka tečie najprv otvoreným údolím severným smerom. Západne od Pelhřimova neďaleko Vlásenice prijíma zľava Cerekvický potok, ktorý priteká od Novej Cerekve. Riečka vteká do lesnatej krajiny, jej tok sa obracia na severovýchod. Severne od Pelhřimova neďaleko Krasíkovic posilňuje jej tok sprava pritekajúca Bělá. Od hrádze Sedlickej nádrže (r. km 63) sa rieka už nazýva Želivka. Ďalej rieka udržiava prevažne severozápadný smer.[2] Pri Želive prijíma zľava svoj najväčší prítok rieku Trnavu. Po zhruba ďalších 10 km toku vzdúva jej vody v dĺžke 39,1 km významná vodárenská nádrž Švihov (ľudovo zvaná Želivka), ktorej hrádza bola vybudovaná na jej 4,29 riečnom kilometri počas rokov 1965 – 1975.[3] Z tejto vodnej nádrže je diaľkovým privádzačom zásobená pitnou vodou Praha, ale aj ďalšie mestá v Stredočeskom kraji a v kraji Vysočina. Po ďalších štyroch kilometroch toku ústi Želivka zľava do Sázavy na jej 98,8 riečnom kilometri pri Soutici v nadmorskej výške 318,1 m.

Väčšie prítoky
  • Cerekvický potok, zľava, r. km 89,4[4]
  • Bělá, sprava, r. km 72,9[5]
  • Jankovský potok, sprava, r. km 64,4[6]
  • Trnava, zľava, r. km 52,0[7]
  • Martinický potok, zľava, r. km 36,7[8]
  • Blažejovický potok, zľava, r. km 29,1[9]
  • Sedlický potok, zľava, r. km 7,3[8]

Vodný režim

Želivka patrí rovnako ako Sázava medzi toky vrchovinnej-nížinnej oblasti. V zimnom a jarnom období odtečie nad 60 % celoročného odtoku.

Priemerné mesačné prietoky Želivky v stanici Nesměřice v roku 2010:[10]

Hlásne profily:[11]

miesto riečne km plocha povodia priemerný prietok (Qa) storočná voda (Q100)
Čakovice 81,75 120,69 km ² 0,77 m³ / s 60,5 m³ / s
Želiv 55,10 431,23 km ² 2,68 m³ / s 157,0 m³ / s
Poříčí 50,50 780,01 km ² 4,79 m³ / s 240,0 m³ / s
Soutice 1,10 1186,69 km ² 6,97 m³ / s 318,0 m³ / s

Vplyv vodných nádrží
Sedlická priehrada na Želivke
Hrádza vodného diela Želivka-Švihov
Profil Nesměřice

Vodný režim Želivky je výrazne ovplyvnený priehradnými nádržami v jej povodí, predovšetkým hospodárením na vodnom diele Želivka-Švihov. Priemerný dlhodobý prietok (Qa) pri ústi (bez vplyvu VD Švihov) činí 6,98 m³/s. Z tohto množstva sa v súčasnosti odvádza do vodovodnej siete priemerne 3,5 m³/s vody, ktorá chýba Sázave. Tento úbytok je zrejmý obzvlášť v letných mesiacoch.

Vodné nádrže v povodí Želivka

Cestné mosty na Hejlovke
  • 11253-1 – v Ústrašíne – rok výstavby (1911)
  • 34-028 – medzi Ondřejovom a Ústrašínom – rok výstavby (1938)
  • 03414-1 – vo Vlaseniciach – rok výstavby (1904)
  • MK (bývalá cesta I/19) – pod Dubovicami
  • 34-060 a 34-061 (jeden most je inundačný) – lipické údolie – rok výstavby (1939) a (1961)
  • 112-049 – pod Bácovicami – rok výstavby (1840)
  • 12925-2 – medzi Krasíkovicami a Pobistrýcami – rok výstavby (1955)
  • MK u Prokopova mlyna – medzi Svépravicami a Kojčicami

Referencie
  1. Základní charakteristiky toku Želivka a jeho povodí [online]. [Cit. 2011-10-27]. Dostupné online.
  2. 'Želivka mezi Vřesníkem a Švihovem' Horydoly.cz
  3. Povodí Vltavy – VD Želivka-Švihov [online]. [Cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  4. HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 434) [online]. . dátum prístupu = 2012-05-12 Dostupné online.
  5. HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str.445) [online]. [Cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  6. HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str.441) [online]. [Cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  7. HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 447) [online]. [Cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  8. HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 454) [online]. [Cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  9. HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 455) [online]. [Cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  10. Povodí Vltavy – Vodohospodářská bilance v oblasti povodí Dolní Vltavy za rok 2010 [online]. [Cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  11. Hlásné profily [online]. [Cit. 2010-03-21]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želivka na českej Wikipédii.

Literatúra
  • František Pleva, ŽELIVKA naše řeka. Pelhřimov: Nová tiskárna Pelhřimov, spol. s r. o., 2003. ISBN 80-86559-22-X

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Želivka

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.