Jan Antonín Baťa

Jan Antonín Baťa sa narodil 7. marca 1898 v Uherském Hradišti, v druhom manželstve obuvníka Antonína Baťu. Pochádzal z početnej rodiny, mal štyroch vlastných súrodencov a troch nevlastných. Jeho pôvodné meno bolo Jan Karel Baťa. Zmenil si ho po smrti svojho otca a na jeho pamiatku prijal meno Antonín.

Na naliehanie svojho nevlastného brata Tomáša študoval na meštianskej škole v Zlíne a po ukončenom štúdiu pracoval ako obuvnícky učeň v Baťových závodoch. Ako vyučený obuvnícky tovariš sprevádzal Tomáša na zahraničných cestách, v Nemecku dokonca strávil určitý čas v obuvníckych továrňach. Roku 1919 navštívili spolu USA, kde plánovali začať v meste Lynn (Massachusetts) s podpornou výrobou pre Zlín. Jan Antonín bol poverený vedením americkej filiálky, no už v septembri 1920 po sporoch (zachované v súkromnej korešpondencii) s bratom firmu opustil. Tomáš Baťa bol nespokojný s napredovaním americkej pobočky a zároveň s tým, ako ju brat viedol. Jan Antonín sa preto zamestnal ako robotník v amerických obuvníckych závodoch. Z prvej polovice 20. rokov sa zachovalo o ňom len nepatrné množstvo záznamov. S určitosťou však vieme, že napokon sa bratia zmierili a Jan Antonín bol opätovne zamestnaný v rodinnej firme Baťovcov. Spolu s americkými expertmi sa v júli 1924 v Prahe zúčastnil na prvom Pražskom medzinárodnom kongrese manažmentu (PIMCO), ktorý organizovala Masarykova akadémia práce.[1] Roku 1927 však firmu znovu opustil.

Roku 1931 prišlo k už spomenutej zmene právnej subjektivity Baťových závodov a vznikla spoločnosť Baťa a. s., v ktorej pôsobil ako člen správnej rady J. A. Baťa spolu s Dominikom Čiperom, Rudolfom Gerbecom a predsedom Tomášom Baťom. Následná tragická smrť Tomáša Baťu v roku 1932 znamenala veľký zlom v profesionálnom živote J. A. Baťu. Po smrti Tomáša Baťu boli totiž nájdené dve listiny: kúpna zmluva z mája 1931 (uložená v obálke s popisom „Jan Baťa“), na základe ktorej predal Tomáš Baťa všetky svoje akcie J. A. Baťovi a závet, ktorý potvrdzoval túto kúpnu zmluvu a dlžnú sumu z predaja (50 miliónov korún československých), ako aj zvyšnú pozostalosť odkázal svojim dedičom (uložená v obálke s názvom „posledná vôľa“).

Jan Antonín Baťa sa tak v júli 1932 stal predsedom správnej rady Baťa a. s. Nasledujúce roky strávil na zahraničných cestách expandovaním a propagáciou značky Baťa v Európe, USA, južnej Amerike, Afrike a Ázii. Roku 1938 bol J. A. Baťovi udelený čestný doktorát technických vied za zásluhy o rozvoj technických vied na Vysokej škole technickej Dr. Eduarda Beneša v Brne.

Dňa 2. mája 1945 bol Zlín oslobodený od nacistickej okupácie Červenou armádou. Po krátkom období bezvládia nastal čas spravodlivej odplaty, resp. národnej očisty, tentoraz pod taktovkou víťazov. Už 7. mája 1945 boli prepustení dovtedajší riaditelia Baťovho podniku a bolo dosadené nové revolučné vedenie podniku. Riaditelia Dominik Čipera a Hugo Vavrečka boli dokonca za svoju účasť v protektorátnych, resp. druhorepublikových vládach zatknutí a neskôr postavení pred Národný súd. Na podnik Baťa a. s. v Zlíne bola uvalená národná správa podľa dekrétov prezidenta republiky. Jana Antonína Baťu napokon označili za kolaboranta. V roku 1947 ho v neprítomnosti odsúdili na 15 rokov väzenia a stratu všetkého majetku.

To však pre Baťu žijúceho už od vojny v Brazílii neboli posledné nepríjemnosti. Čakali ho ešte súdy so synom jeho nevlastného brata Tomášom Baťom juniorom o vlastníctvo tovární rozmiestnených po celom svete. Spor trval 15 rokov a starnúci a vyčerpaný Jan Antonín napokon boj vzdal. Tomáš Baťa jr. sa tak stal majiteľom celého obuvníckeho impéria. Jeho strýko sa v Brazílii pokúsil splniť si ešte jeden svoj sen. Napriek tomu, že nemal veľa prostriedkov, keďže mu počas súdnych sporov zablokovali prístup k ziskom z podnikov, vybudoval v brazílskom vnútrozemí štyri mestá a niekoľko tovární. V roku 1957 ho za to chceli dokonca nominovať na Nobelovu cenu mieru, on sám sa však nominácie vzdal. V Brazílii napokon Jan Antonín Baťa aj dožil. Zomrel tam predčasne v roku 1965 po viacerých srdcových záchvatoch v dôsledku stresu, s pocitom nespravodlivosti a zatrpknutý z toho, ako sa k nemu doma zachovali. Stále však tvrdil: „Pravda nakoniec vypláva na povrch ako olej na vodu.“[2]

Budujme stát pro 40 000 000 lidí je vizionárska kniha Jana Antonína Baťu prvýkrát vydaná v roku 1937 v Zlíne.

Kniha opisuje, ako by mohlo celé Česko-Slovensko dosiahnuť ešte vyššiu úroveň, a to v ekonomickej, technickej i dopravnej oblasti. Baťa v nej uviedol, že pomocou lepších metód v ťažbe nerastných surovín a poľnohospodárstve, vybudovaním dopravnej infraštruktúry a nadväzujúcim rozšírením remesiel a obchodu celá krajina uživí 40 miliónov ľudí.

• Baťa, Jan Antonín: Spolupráce (články z let 1920–1936). Tisk Zlín, 1936
• Baťa, Jan Antonín: Za obchodem kolem světa. Tisk Zlín, 1937. Marek Belza, 2006. ISBN 80-903360-6-X
• Baťa, Jan Antonín: Budujme stát pro 40 000 000 lidí. Tisk Zlín, 1937. Marek Belza, 2013
• Baťa, Jan Antonín: Těžké časy. Marek Belza, 2008. ISBN 978-80-87116-04-3
• Baťa, Jan Antonín: Román života. Marek Belza, 2009. ISBN 978-80-87116-06-7
• Baťa, Jan Antonín: Uloupené dílo: román z průmyslového života. Marek Belza, 2012. ISBN 978-80-87116-21-0
• Baťa, Jan Antonín: Nové knížectví: román z průkopnického života. Marek Belza, 2014. ISBN 978-80-87116-31-9

1. PRECLÍK, Vratislav: K stému výročí vzniku Masarykovy akademie práce (One hundred years of the foudation Masaryk´s Academy of Labour), in Strojař (Machinist): časopis Masarykovy akademie práce (The Journal of the Masaryk Academy of Labour in Prague), leden – červen (January to June) 2020, roč. (Vol.) XXIX. , dvojčíslo (two No.) 1, 2./2020, ISSN 1213-0591, registrace Ministerstva kultury ČR E13559, pages 2–20
2. BATA, JAN A.. Uloupené dílo : román z průmyslového života. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 9788087116210.

• Nadační fond Jana Antonína Bati
• Budujme stát pro 40 milionů lidí