James Stirling (architekt)
Sir James Frazer Stirling člen FRIBA (* 22. apríl 1926, Glasgow – † 25. jún 1992, Londýn) bol britský architekt.
| James Frazer Stirling | |||
| britský architekt | |||
 | |||
| Narodenie | 22. apríl 1926 Glasgow, Škótsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 25. jún 1992 (66 rokov) Londýn, Anglicko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
James Stirling sa narodil 22. apríla 1926 v Glasgowe, v Škótsku. Od roku 1945 do 1950 študoval na Liverpoolskej univerzite. Po ukončení štúdií pracoval v organizácii Lyons, Israel & Ellis v Londýne, neskôr založil s Jamesom Gowanom vlastnú agentúru Stirling and Gowan.
Vplyvy
V počiatkoch svojej tvorby bol ovplyvnený tvorbou Le Corbusiera a Smithsonovými teóriami. A tak Stirling and Gowan spolu tvoria viacero vplyvných stavieb, ktoré naštartovali trend smerom k tehle a holému betónu. Stirlingove rané kreácie, špeciálne vytvorené pre Cambridge a Oxford, často zvýrazňovali koncept mimo estetična a prospechových potrieb. Jedna z ich najznámejších realizácií je fakulta inžinierstva na univerzite v Leicestri z rokov 1959 - 1963. V roku 1963 sa Stirling a Gowan oddelili. V roku 1969 sa stal čestným členom Academie der Künste v Berlíne.
Stirling a Wilford
V roku 1971 Michael Wilford, ktorý v agentúre pracoval od roku 1960, presvedčil Stirlinga, aby bol jeho partnerom. Takto to zostalo až do jeho smrti.
V sedemdesiatych rokoch Stirlingov štýl začal napredovať aj vďaka Wilfordovmu talentu. Z malých projektov postupne prechádzali na väčšie a architektúra sa čoraz viac stáva neoklasickou aj napriek veľmi silnému vplyvu modernizmu.. Toto všetko vyprovokovalo tvorbu veľkého množstva urbanistických projektov veľkej mierky. Všetky tieto veľké projekty dokázali, že architekti prekročili prah dospelosti. V roku 1976 sa stal čestným členom Amerického Inštitútu architektov a v roku 1977 získal cenu Alvara Aalta v Helsinkách. V roku 1981 dostal renomovanú Pritzkerovu cenu. V roku 1992 Stirling zomiera veľmi nešťastne po malej operácii. Od roku 1996 je na jeho počesť udeľovaná každoročne Stirlingova cena.
Tvorba
James Stirling patrí medzi architektov, ktorí najviac ovplyvnili architektúru druhej polovice dvadsiateho storočia. Od počiatku 50. rokov sa mu podarilo prevrátiť základné princípy modernej architektúry. Celá jeho tvorba bola ovplyvnená jeho priateľom a profesorom Colinom Rowom – dôležitým teoretikom architektúry a urbanizmu.
Úspech jeho tvorby spočíva v schopnosti zakomponovať encyklopedické referencie do silnej architektúry, jeho rozhodnosti a cieli zrekonštruovať urbánnu formu. Vždy bol posudzovaný ako architekt schopný kontinuálne meniť svoje základné architektonické princípy a pri práci používa experimentálny dizajnový prístup. Jedna z jeho najznámejších realizácií je Fakulta inžinierstva na Univerzite v Leicestri z rokov 1959 - 1963, hlavne pre svoj technologický a geometrický charakter, markantný vďaka použitiu trojdimenzionálnych obrazcov založených na izometrickej projekcii, ktorá je veľmi dobre viditeľná tak ako zhora tak aj zdola.
V roku 1976 vyhral konkurz na projekt v Stuttgarte - Neue Staatsgalerie, kde je možné vidieť veľmi silný vplyv postmodernizmu. V Berlíne bol zrealizovaný projekt vedeckého centra ako komplex pozostávajúci zo štyroch budov a reštaurovanej historickej budovy. Na projekte so Stirlingom spolupracoval aj Michael Wilford. Posledná stavba, ktorá bola dokončená kým bol ešte živý, bola knižnica v záhradách Biennale de Venise. Stirling ju nakreslil spolu s Thomasom Muirheadom, ktorý ho tlačil do modernistickejšieho štýlu. Po jeho smrti všetku zodpovednosť prebral Wilford a pokúsil sa dokončiť nedokončené Stirlingove projekty v rôznych štádiách rozpracovanosti. Viaceré budovy boli takto dokončené a boli prisudzované Stirlingovi, ako napríklad štátna Univerzita hudby a umení v Stuttgarte v roku 1993 - 1994, alebo No 1 Poultry v Londýne, boli dokončené práve vďaka Wilfordovi a jeho pomocníkom.
Galéria
Fakulta histórie univerzity v Cambridge.
Štátna galéria v Stuttgarte
Štátna galéria v Stuttgarte