Richard Rogers

Budova Lloyd’s

Reuters Data Centre

Richard Rogers študoval architektúru na Architectural Association School of Architecture v Londýne a v roku 1962 promoval na Yale School of Architecture v USA. Na Yale sa zoznámil s ďalším britským architektom Normanom Fosterom. Po svojom návrate do Anglicka založil spolu s Fosterom a manželkami Sue Rogers a Wendy Cheesman architektonickú spoločnosť Team 4. Team 4 si rýchlo vybudoval reputáciu svojimi modernistickými návrhmi s industriálnymi prvkami.

Spoločnosť sa v roku 1967 rozdelila a Rogers začal spolupracovať s talianskym architektom Renzom Pianom na návrhu pre budovu Centre Georges Pompidou v Paríži. Ich návrh sa potom realizoval v roku 1972 až 1978. V centre v súčasnosti sídlia dve inštitúcie, a to: knižnica Bibliothèque publique d'information a múzeum moderného umenia Musée National d'Art Moderne. Budova sa stala veľmi kontroverznou, kvôli svojmu industriálnemu zjavu, pričom niektorým ľuďom pripomína rafinériu uprostred historického centra Paríža. Celá budova je doslova prevrátená naruby – ventilačné šachty, vodovodné potrubia, elektrické vedenia a eskalátory sú umiestnené z vonkajšej strany fasády, čím vo vnútri vznikol voľný priestor vhodný pre vystavovanie moderného umenia.

V roku 1976 Rogers založil svoju vlastnú architektonickú firmu Richard Rogers Partnership. V roku 1979 sa začalo s výstavbou budovy poisťovaciej spoločnosti Lloyd's v srdci londýnskeho City. Architektonické riešenie bolo založené na rovnakom princípe ako Centre Georges Pompidou. Budovu dokončili v roku 1984.

V roku 1985 získal prestížnú zlatú medailu RIBA (Royal Institute of British Architects, slovensky: Kráľovský inštitút britských architektov). V roku 1991 ho kráľovná Alžbeta II. povýšila do šlachitckého stavu.

V prvej polovici 90. rokov realizoval neďaleko železničnej stanice Victoria budovu britskej televíznej spoločnosti Channel 4. V roku 1995 otvorili aj budovu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a nedávno dokončili aj súdne dvory vo francúzskom Bordeaux (1998) a v belgických Antwerpách.

Rogersova medzinárodná reputácia utrpela po fiasku s Millennium Dome (1999) v Londýne, ktorého bol Rogers veľkým zástancom. Napriek tomu je Rogers stále považovaný za jedného z najvýznamnejších architektov súčasnosti. V roku 2006 vyhral Stirlingovu cenu, cenu ktorú udeľuje RIBA, za stavbu Terminálu 4 Medzinárodneho letiska Barajas v Madride. Richard Rogers je taktiež jedným z autorom komplexu budov, ktorý nahradí orld Trade Center, ktoré bolo zničené pri teroristických útokoch 11. septembra 2001.

• Rogers' House, Wimbledon, Londýn (1967)
• Centre Georges Pompidou, Paríž (1972–1978)
• Budova Lloyd’s, Londýn (1979–1984)
• Prístavba Justičného paláca v Bordeaux (1992-1998)
• 88 Wood Street, Londýn (1993-2001)
• Európsky súd pre ľudské práva, Štrasburg (1989-1995)
• Súdny dvor, Antwerpy (1998-2005)
• Millennium Dome Londýn (1999)
• Terminál 4 letiska Barajas, Madrid (2005)
• The Senedd, nová budova Národného zhromaždenia pre Wales, Cardiff (2006)
• Stanica Central Park, Kao-siungské metro (2008)[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Richard Rogers.

• Richard Rogers Partnership UK; oficiálna stránka Richard Rogers Partnership (po anglicky)
• Skyscraper News; zoznam významných Rogersových budov s ďalšími údajmi a fotografiami (po anglicky)
• Exclusive interview for FX Magazine; interview s Richardom Rogersom (po anglicky)
• Archiweb.cz; Rogersova biografia (po česky)