Alexander Hamilton
Alexander Hamilton (* 11. január 1755, ostrov Nevis, Svätý Krištof a Nevis – † 12. júl 1804, New York, New York, USA) bol americký politik, významný štátnik, finančník a politický teoretik. Jeden z popredných amerických ústavných právnikov, zaslúžil sa o zvolanie ústavodarného zhromaždenia v roku 1787; ďalej bol jedným z dvoch hlavných autorov Federalistických listov, ktoré sú najdôležitejším komentárom a interpretáciou Ústavy.
| Alexander Hamilton | |||
 americký politik | |||
| Narodenie | 11. január 1755 ostrov Nevis, Svätý Krištof a Nevis | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 12. júl 1804 (49 rokov) New York, New York, USA | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Projekt Guttenberg | Alexander Hamilton (plné texty diel autora) | ||
| Commons |  | ||
| |||
Politická kariéra
Za prezidenta Georga Washingtona sa Hamilton stal prvým ministrom financií a mal veľký vplyv na celú vládu a na jej politiku, vrátane zahraničnej a vojenskej. Presvedčil Kongres, aby ústavu vykladal pružne, a aby sa tak dali prijímať ďalekosiahle zákony. Tieto zákony napríklad upravovali vznik národného rozpočtu, prechod štátnych rozpočtov pod federáciu, založenie národnej banky, a systém daní a dovozných ciel ako aj daň na whisky. Obdivoval britský systém a bol zdržanlivý voči Francúzskej revolúcii.
Hamilton založil Federalistickú stranu, prvú americkú politickú stranu. Jeho veľkým politickým protivníkom bol Thomas Jefferson, ktorý, spoločne s Jamesom Madisonom, založil opozičnú Republikánsku stranu (neskôr pomenovanú Demokraticko-Republikánska strana), aby odporovala Hamiltonovým urbanistickým, finančným a priemyselným plánom pre Spojené štáty a tiež jeho podpore obchodu a priateľským vzťahom s Britániou. Hamilton odstúpil z úradu ministra v roku 1795 aby sa venoval právnickej praxi v New Yorku, ale v čase roztržky s Francúzskom v decembri roku 1798 slúžil ako organizátor a de facto veliteľ národnej armády; ak by vtedy vypukla regulárna vojna s Francúzskom, táto armáda mala dobyť kolónie Španielska, francúzskeho spojenca. Snažil sa, aby ani John Adams ani Jefferson nevyhrali vo voľbách roku 1800; ale keď sa Snemovňa reprezentantov zasekla, pomohol Jeffersonovi k víťazstvu nad svojim dlhoročným politickým nepriateľom Aaronom Burrom.
Hamiltonova nacionalistická a priemyselná vízia bola odmietnutá v Jeffersonovej „Revolúcii roku 1800“ ako príliš elitárska a nepriateľská k právam štátov. Ale vojna roku 1812 ukázala potrebu pre silné národné inštitúcie, a jeho bývalí oponenti (vrátane Madisona a Alberta Gallatina) začali presadzovať jeho program. Aj oni založili národnú banku, vyberali dane a zakladali národné orgány, ako aj stálu armádu a námorníctvo. Neskoršie strany whigov a republikánov prevzali mnohé z Hamiltonových myšlienok čo sa týka flexibilnej interpretácie Ústavy a využívanie federálnej vlády na podporu silnej ekonomiky a armády. Ale jeho zlá povesť po roku 1800 (aj John Adams aj Thomas Jefferson ho považovali za bezzásadového a nebezpečne aristokratického) nedovolila priznanie jeho zásluh až do doby, keď sa jeho štýl nacionalizmu stal dominantným. Stalo sa tak okolo roku 1900, keď progresivisti ako Theodore Roosevelt a Herbert Croly, ako aj konzervatívny Henry Cabot Lodge, oživili jeho reputáciu.
Smrť v súboji
Alexander Hamilton zomrel po dueli s Aaronom Burrom 12. júla 1804. Súboj sa odohral 11. júla na západnej strane rieky Hudson na kamenistom brehu vo Weehawkene v štáte New Jersey, na mieste, ktoré bolo častým miestom duelov. Okrem iných tu niekoľko rokov predtým bol zabitý (tými istými zbraňami ako jeho otec) Hamiltonov najstarší syn Philip. Je pochovaný na cintoríne pri kostole Trinity Church v New Yorku.