Jakoubek ze Stříbra

Jakoubek ze Stříbra, alebo Jakub alebo Jacobellus, (* asi 1375 – † 9. august 1429) bol český kazateľ a spisovateľ, priateľ a spolužiak Jana Husa.

Roku 1393 sa stal bakalárom a roku 1397 majstrom. Od roku 1400 prednášal na Karlovej univerzite. Medzi českými kazateľmi tohto obdobia bol prvým, kto presadzoval prijímanie sviatosti pod obidvoma spôsobmi (utrakvizmus), prvý raz s touto myšlienkou vystúpil niekedy v roku 1414 (v tom čase bol Jan Hus v Kostnici). Táto idea sa nakoniec stala pre husitstvo natoľko kľúčovou, že tvorila jeden zo Štyroch pražských artikul, na ktorých vzniku sa Jakoubek tiež podieľal. O otázke prijímania sviatosti pod obidvoma spôsobmi sa zo začiatku veľmi diskutovalo a takmer prívržencov Jana Husa rozdelila. V tom čase sa Jakoubek dostal do kliatby. Od roku 1419 pôsobil ako kazateľ v Betlehemskej kaplnke.

V husitských sporoch stál na strane Pražanov, pravdepodobne preto, že mal pocit, že Táboriti zachádzajú príliš ďaleko (mnohé názory sú im však bližšie). Vo väčšine sporov bol jednotiacim prvkom, vďaka ktorému sa podarilo nájsť kompromis. Bol účastníkom veľkého hádania 10. decembra 1420, kde sa mu podarilo presadiť kompromis v spore o ornátoch.

Jakoubek ze Stříbra bol jedným zo štyroch správcov husitského duchovenstva spolu s Janom Želivským, Janom z Příbrami a Prokopom z Plzne). Inicioval zvolanie schôdze v Karlovom kolégiu 12. novembra 1421, ktoré potvrdilo synodu, čím chcel zabrániť extrémom zo strany Jana Želivského, avšak neúspešne. 7. marca 1422 podal na Želivského žalobu. Onedlho bol donútený ísť do vyhnanstva v Hradci Králové, ale už koncom mája sa vrátil do Prahy.

Zastával tézu, že obrana (nie šírenie) slova Božieho mečom, je správna. To bol podklad pre táboritov, ktorí si jeho slová vyložili ako požehnanie na vojenské akcie, čo vyvolalo jeho spor s Petrom Chelčickým.