Jan z Příbrami

Jan z Příbrami alebo Příbramě alebo Jan Příbram, známy aj ako Kňaz († 20. december 1448) bol český spisovateľ a husitský teológ.

Bakalárom sa stal v roku 1409 a majstrom slobodných umení v roku 1413. Roku 1408 bol na zhromaždení českého národa na pražskej univerzite.

V roku 1414 bol jedným zo svedkov na osvedčení, ktoré spísal Jan z Jesenice o odoprení prístupu Janovi Husovi na arcibiskupstvo. Po smrti Jana Husa vystupoval ako hlavný rečník pražských majstrov (rozprava o artikuloch pražských).

Na čáslavskom sneme v roku 1421 ho ustanovili (spolu s Janom Želivským za poradcu dvadsiatich zvolených zemských správcov v náboženských otázkach. Už v novembri 1421 sa Janovi Želivskému podarilo odvolať ho. Pri stretnutí pražských majstrov a táborských kňazov (Konopiště 1423 a najmä Praha 1424) najradikálnejšie vystupoval proti táboritom. Roku 1426 sa dostal do sporu s Petrom Paynom a označil učenie Jána Viklefa za kacírske, čo rozdelilo pražských majstrov (niektorí sa obávali, že na základe tohto tvrdenia by mohol byť za kacíra označený aj Jan Hus). Jan z Příbrami sa politicky opieral predovšetkým o Zikmunda Korybutoviča. Po jeho vyhnaní z Čiech (apríl 1427) Jana z Příbrami vypovedali z Prahy, preto sa v tom čase zdržiaval predovšetkým v Žatci. Roku 1429 sa mohol vrátiť do Prahy, v tom čase už začínal inklinovať ku katolíctvu.

Roku 1434 sa postavil na stranu kompaktát a v roku 1437 sa sťažoval cisárovi na ich nedodržiavanie. V júli 1437 odišiel s českým posolstvom do Bazileja, kde hájil prijímanie sviatosti pod obidvoma spôsobmi. Roku 1439 bol spolu s Prokopom z Plzne zvolený za správcu českého duchovenstva a roku 1448 ho nahradil Jan Rokycana. Jan z Příbrami neúspešne naliehal na pápežského legáta, aby Rokycanu uznal za arcibiskupa.