Petr Chelčický
Petr Chelčický (* asi 1390, Chelčice pri Vodňanoch – † asi 1460) bol český spisovateľ, prekladateľ a radikálny náboženský mysliteľ.
.jpg.webp)
Meno Petr Chelčický je len literárny pseudonym. Český historik F.M.Bartoš ho stotožnil so zemanom zo Záhorčí pri Chelčiciach, ktorý sa narodil asi roku 1379.
Pochádzal z nižšej vidieckej šľachty (prakticky bol sedliak), zastával názor, že správny kresťanský život môže človek viesť iba prácou v poľnohospodárstve. Chelčický nebol príliš vzdelaný (bol samouk), ale vedel po latinsky a vo svojich literárnych dielach viedol kritický dialóg s vedúcimi mysliteľmi doby v ktorej žil. Ovplyvnilo ho predovšetkým učenie Jana Husa a Jána Viklefa, ale aj Tomáša Štítného.
Osobne navštívil svojho učiteľa Jakoubka ze Stříbra v Betlehémskej fare a svoje rozdielne názory na ospravedlnenie vojny zahrnul do svojho spisu „O boji duchovnom“ (1421). V teologickom spore dvoch prúdov husitstva, ktorý vyvrcholil diskusiou Mikuláša Biskupca z Pelhřimova s Janom Rokycanom, stál Petr Chelčický na Biskupcovej strane.
Vo svojich teologických a sociálnych názoroch bol Petr Chelčický značne radikálny a v mnohých smeroch predbehol svoju dobu, kritizoval napríklad feudálny systém alebo klerikalizáciu cirkvi, bol proti náboženskému zdôvodňovaniu vojny, vystupoval proti trestu smrti a podobne. Jeho kritika, hoci bola zdôvodňovaná a podávaná v náboženských súradniciach, odrážala hlbokú sociálnu a sociologickú myšlienkovú prácu a dobrú intuíciu.
Petrovi náboženskí nasledovníci založili na konci jeho života v Kunvalde Jednotu bratskú - intencionálne minoritné kresťanské spoločenstvo, ktoré aspoň v začiatkoch pripomínalo náboženskú pacifistickú komúnu.
Kvôli radikalizácii svojich názorov, ktoré nadržiavali prostému ľudu, je Petr Chelčický občas označovaný ako prvý anarchistický mysliteľ.
Menej známou skutočnosťou je, že spisy Petra Chelčického v starobe významne ovplyvnili spisovateľa a filozofa Leva Tolstého v jeho nábožensko-sociálnej fáze (až do tej miery, že bol považovaný za excentrického čudáka).
Dielo
Jeho diela sú obhajobou pasivity a všeobecnou kritikou svetskosti. Písal predovšetkým traktáty.
- O boji duchovním – neuznáva násilie, odmieta všetky vojny, vrátane husitských, pretože sa riadi zásadou nezabiješ. Hlása kresťanskú pokoru, boj proti diablovi.
- O trojím lidu – odsúdil delenie spoločnosti na tri stavy (duchovenstvo, vojaci, prostý ľud). Základom bola Biblia, kde sa hlásala rovnosť ľudí.
- O církvi
- Řeč o základu zákonů lidských
- Sieť viery pravé – traktát, sieť symbolizuje náboženstvo a cirkev, tie majú chrániť veriacich. Sieť trhajú králi, pápež a cisár – opísaní ako veľryby. Opisuje tu svoju ideálnu cirkev. Dielo je zložené z asi 50 malých traktátov, ktoré sa vzťahujú k určitým osobám, kritika mieri na konkrétne osoby a vo svojej dobe patrí k najradikálnejším.
- Postilla – zbierka kázní, podobne ako v Sieti viery pravé odmieta iný než duchovný boj proti predstaviteľom zla.
Zachovalo sa aj väčšie množstvo (cez 50) drobných traktátov, ktoré pojednávajú prevažne o náboženských otázkach.
Pozri aj
- Česká literatúra v období husitstva
- Humanizmus a renesancia v českej literatúre
