Betlehemská kaplnka

Betlehemská kaplnka je sakrálna stavba v pražskom Starom Meste.

Priečelie Betlehemskej kaplnky

Do histórie i do povedomia najširšej verejnosti sa zapísala ako miesto, kde kázaval Majster Ján Hus. V tom období sa kaplnka stala jedným z najvýznamnejších ohnísk príprav neskoršieho husitského revolučného hnutia.

Dejiny

Kaplnka určená pre české kázne bola založená zriaďovacou listinou z 24. mája 1391 a v tom istom roku sa začalo i so stavbou, ktorá trvala do roku 1394.[1] Podnet k výstavbe svätostánku, v ktorom by sa kázalo v rodnom jazyku dal Hanuš z Milheimu, dvoran kráľa Václava IV., a kupec Ján Kříž, jeden z mála staromestských konšelov, ktorý poskytol na stavbu časť svojich pozemkov. Druhá časť bola zabraná z pozemku cintorína pri kostole sv. Filipa a Jakuba, postavenom na dnešnom Betlémskom námestí.

Vďaka prieskumu, starým zobrazeniam, plánom a písomným prameňom dnes vieme, že to bol vo vtedajšej Prahe najväčší zhromažďovací priestor - mal 798 m2 - do ktorého sa vošlo tritisíc ľudí. Kaplnka mala lichobežníkový pôdorys bez presbytéria[2], tri neveľké vchody z troch rozličných strán, v južnom priečelí s dvoma štítmi, šesť okien a vnútri strop podopretý dvoma piliermi. K východnej strane priliehal domček kazateľa so sakristiou, ktorý postavili čiastočne z materiálu po zbúranej Křížovej pivovarskej sladovni.

Keď sa v roku 1402 profesor Karlovej univerzity Majster Ján Hus stal v poradí tretím kazateľom v kaplnke, dal na jej steny vymaľovať obrazy a nápisy v duchu svojich kázní. Na kázanie sem často chodila i druhá manželka Václava IV., kráľovná Žofia Bavorská.[2] Výmaľbu doplnil aj Husov nástupca Jakoubek zo Stříbra. V rokoch 1536 - 1548 venovala v prospech kaplnky svoj majetok pražská obyvateľka Alžběta Cvoková, ktorý bol použitý na zaklenutie kaplnky hviezdicovou sieťovou klenbou a obnovu „pre česť a chválu božiu a slávnej pamäte Majstra Jana Husa“.[3]. Jej rebrovanie nieslo pätnásť osembokých pilierov v troch radoch.

Kostol sv. Filipa a Jakuba stojaci pred kaplnkou zrúcali zrejme za husitských vojen a v rohu cintorína postavili v r. 1558 poschodovú zvonicu. Po roku 1609 získala kaplnku Jednota bratrská, ale po bitke na Bielej hore dostali objekt v roku 1622 jezuiti. Tí ju museli v roku 1638 vrátiť univerzite, ale pri predaji jej majetku kaplnku v roku 1681 kúpili a neskôr pri nej zriadili seminár. Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 kaplnka pustla, až ju roku 1786 na návrh staviteľa F. L. Hergeta čiastočne zrúcali a medzi troma obvodovými stenami zriadili erárny dvor so skladmi stavebného materiálu. O pol storočia neskôr, v rokoch 1836 - 1837, tu postavili trojposchodový nájomný empírový dom.

Záujem o Husovu pamiatku a o husitské revolučné hnutie vôbec podnietil už v druhej polovici 19. storočia výskum po zvyškoch Betlehemskej kaplnky. Hĺbkový prieskum spomínaného nájomného domu v roku 1919 potvrdil, že tri obvodové múry niekdajšej kaplnky a dom kazateľa stoja. Po februári 1948 bolo z podnetu Zdeňka Nejedlého rozhodnuté o obnove kaplnky a obytný dom bol znárodnený a demolovaný.[4]

Projekt vypracoval architekt Jaroslav Fragner na objednávku predstaviteľov komunistického režimu, ktorý časť svojej legitimity zakladal na svojbytnej interpretácii husitského dedičstva. Fragner sám o tejto rekonštrukcii napísal, že: „zmyslom obnovy nebola regenerácia pamiatky ako účelového zariadenia, ale vyzdvihnutie pamätníka českého husitstva“.[5] Rekonštrukcia prebiehala medzi rokmi 1950 a 1952.[6], a to v usporiadaní s trámovým stropom a dvoma piliermi, ako za života Majstra Jána Husa. Interiér bol doplnený konzervovanými zvyškami nápisov z čias Husových a Jakoubkových a s novými nástennými maľbami podľa stredovekého Jenského kódexu.

V roku 1962 Betlehemskú kaplnku vyhlásili za jednu z prvých národných kultúrnych pamiatok v Česku. V súčasnosti kaplnka slúži i ako slávnostná aula Českého vysokého učení technického v Prahe.

Referencie
  1. KUBÍČEK, Alois: Betlémská kaple, Praha 1953, S. 56–57.
  2. KUBÍČEK, Alois: Betlémská kaple, Praha 1953, S. 20–23.
  3. VLČEK, Pavel, a kol: Umělecké Památky Prahy, Staré město a Josefov, Academia, Praha 1996, S. 59–60
  4. VLČEK, Pavel; A KOL.. Umělecké Památky Prahy, Staré město a Josefov. Praha : Academia, 1996. (česky)
  5. FRAGNER, Jaroslav: rukopisné poznámky' in: Jaroslav Fragner náčrty a plány (výstavní katalog), Galerie Jaroslava Fragnera, Praha 1999, S. 58.
  6. VLČEK, Pavel (cit. v pozn. 2) S. 58.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.