Jaime Lucas Ortega y Alamino

V roku 1978 ho pápež Ján Pavol II. menoval za biskupa diecézy Pinar del Rio. Biskupskú vysviacku mu dňa 14. januára 1979 udelil apoštolský pronuncius v Kube, arcibiskup Mario Tagliaferri. Spolusvätiteľmi boli havanský arcibiskup Francisco Ricardo Oves Fernández a biskup diecézy Matanzas José Maximino Eusebio Domínguez y Rodríguez. 20. novembra 1981 bol menovaný za havanského arcibiskupa. V tejto funkcii sa stal aj predsedom konferencie kubánskych biskupov (1988 – 1999 a neskôr 2001 – 2004). Pápež ho menoval za kardinála s titulárnym kostolom Ss. Aquila e Priscilla 26. novembra 1994.[4] V rokoch 2000 a 2013 zastupoval pápežov na Národnom eucharistickom kongrese v Salvádore. V roku 2005 sa ako volič zúčastnil konkláve, na ktorom bol zvolený pápež Benedikt XVI., v roku 2013 takisto na konkláve, ktoré zvolilo pápeža Františka. V roku 2011 požiadal v súlade s kanonickým právom o uvoľnenie z úradu, pápež mu však vyhovel až 26. apríla 2016.[5]

• Kardinál Ortega je nositeľom viacerých čestných doktorátov od univerzít v USA, Mexiku a Paname. V roku 2015 mu francúzsky prezident François Hollande udelil vysoké francúzske vyznamenanie, Rad čestnej légie.[6]
• Kardinál Ortega pôsobil ako mediátor medzi komunistickou vládou na Kube a disidentmi, niekedy aj medzi vládou a zahraničím.[7] Vystupoval voči režimu zmierlivo, čo mu umožnilo stať sa jeho protiváhou a rokovať v mene jeho oponentov. Aj jeho zapríčinením boli prepúšťaní politickí väzni, dochádzalo k postupnému uvoľňovaniu pomerov a prispel tiež k obnoveniu diplomatických vzťahov s USA. Napriek tomu bol jeho postoj zo strany niektorých disidentov označovaný za príliš ústretový.[8]